Prinášame vám obsahy najnovších článkov o MTF STU v médiách, ktoré sme zaznamenali za ostatné obdobie:
1. SITA: STU: Na centrá excelentnosti išlo 17 miliónov eur
[itnews.sk; 05/05/2014; Redakcia ; Zaradenie: informatizácia]
Na centrá excelentnosti šlo dohromady z eurofondov za posledné programovacie obdobie 237 miliónov eur. Ide o organizácie výskumu a vývoja, ktoré sú zapojené do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Výsledky ich výskumu a vývoja slúžia pre prax.
Najviac peňazí šlo za sedemročné obdobie do budovania a obnovy centier excelentnosti v Slovenskej technickej univerzite, a to 17 miliónov eur, informuje hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.
V operačnom programe Výskum a vývoj získala univerzita za sedem rokov od Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ dohromady 52,5 milióna eur. Z týchto peňazí zaplatili 27 projektov. "Materiálovotechnologická fakulta v Trnave sa môže pýšiť SMART technológiami, ktoré pridávajú inteligenciu strojom a zariadeniam," hovorí Kaliňák. Dokážu filtrovať obrovské množstvá informácií tak, aby užívateľ - človek - dostal len tie, ktoré potrebuje.
"Integrujeme tri odlišné technické disciplíny do jednej a hľadáme potom aplikáciu buď v oblasti či už medicínskych meraní - napríklad fyziologických parametrov, ktoré pomáhajú pri liečbe ľudí, alebo v meraní škodlivín v životnom prostredí, ale aj v inteligentnosti automobilových zariadení. Radi by sme to uviedli aj do priemyslu, do výroby, a na to treba najprv výskum," hovorí rektor STU Robert Redhammer. Projekt priniesol univerzite už mnohé ocenenia.
Materiálovotechnologická fakulta je v oblasti výskumu hybným motorom rozvoja Trnavského kraja a strojárskej praxe. Centrum excelentnosti je zamerané na výrobu tvarovo zložitých súčiastok a plôch päťosovými technológiami, ako je frézovanie, sústruženie, ultrazvukové obrábanie.
Zdroj - SITA
2. Quark: Čo je KORÓZIA?
[Quark; 05/2014; 02/05/2014; s.: 30,31; Mgr. Marián Palcut, PhD., Ing. Martin Špoták ; Zaradenie: OTÁZKY A ODPOVEDE]
Otázka Martina Suchého z Bánoviec nad Bebravou
Pod koróziou si v prvom momente každý predstaví jej najznámejšiu formu - hrdzavenie. Korózia je však celý súbor procesov, ku ktorým dochádza na povrchu materiálu pôsobením vonkajších vplyvov, napríklad teploty, tlaku alebo chemických látok. Výsledkom týchto procesov môže byť úbytok hmotnosti materiálu, jeho znehodnotenie alebo strata úžitkových vlastností.
Aby sme dokázali chrániť technické a konštrukčné materiály pred opotrebúvaním, musíme koróziu študovať. Získané poznatky nám pomáhajú aj pri konzervovaní historických pamiatok a ich uchovávaní pre budúce generácie. Pri štúdiu korózie materiálov sa využívajú vedomosti z viacerých vedných odborov, najmä z fyziky, chémie a materiálového inžinierstva.
Rôzna odolnosť kovov
Pri ponorení kovového materiálu do vodného roztoku katióny kovu samovoľne prechádzajú z povrchu materiálu. Pri tejto reakcii sa materiál mikroskopicky rozpúšťa. Spolu s katiónmi sa uvoľňujú aj elektróny, ktoré spôsobujú, že kov sa elektricky nabíja. Po určitom čase sa na rozhraní kov - roztok ustáli rovnováha a na povrchu kovu sa vytvorí rovnovážny elektrický potenciál. Z bežného života vieme, že kovové materiály podliehajú korózii v rôznej miere. Dôvodom rozdielnej odolnosti kovov sú odlišné elektrické potenciály, ktoré sa ustaľujú pri ponorení týchto kovov do vodného roztoku. Z praktického hľadiska sú kovy zoradené do tzv. radu napätia kovov. Kovy, ktoré sú v tomto rade v hornej časti, majú kladné hodnoty štandardného elektródového potenciálu. Pre tieto kovy sa vžil názov ušľachtilé a sú odolné proti korózii (oxidácii). Naopak kovy, ktoré sú v rade napätia dolu, sú menej ušľachtilé a ľahšie oxidujú.
Čo dokáže galvanický článok
Ak vodivo spojíme dva rôzne kovy ponorené do vodného roztoku, zistíme, že medzi nimi tečie elektrický prúd. Medzi vodivo spojenými kovovými materiálmi sa ustáli napätie, ktoré je dôsledkom rôznych elektrických potenciálov jednotlivých kovov. Spojenie dvoch kovov ponorených do vodného roztoku sa nazýva galvanický článok. Galvanické články môžu vznikať aj v rámci jedného materiálu, ak jeho štruktúra nie je rovnorodá, alebo ak obsahuje viacero rôznych zložiek (fáz). Súčasná existencia fáz s rôznym chemickým zložením podporuje vznik galvanických mikročlánkov, ktoré sú v mnohých prípadoch hybnou silou korózie.
Štúdium korózie
Pri štúdiu korózie sa materiál polarizuje, čo znamená, že získava kladný alebo záporný potenciál. Cielene sa teda mení jeho elektródový potenciál a sleduje sa, aký elektrický prúd prechádza obvodom. Výsledkom štúdia sú polarizačné krivky. Z priebehu týchto kriviek môžeme usúdiť, či daný kov koroduje rovnomerne alebo nerovnomerne, respektíve či je schopný korózii za určitých podmienok odolávať. V súčasnosti sa veľká pozornosť venuje štúdiu korózie hliníka, horčíka a ich zliatin. Tieto kovy sa používajú ako ľahké konštrukčné materiály v automobilovom, ale aj leteckom priemysle. Napriek tomu, že hliník a horčík nie sú ušľachtilé kovy, sú schopné za bežných podmienok odolávať korózii. Dôvodom je ich pasivačná schopnosť. Pri pasivácii sa na povrchu kovu vytvára tenká vrstvička oxidov, hydroxidov alebo iných produktov korózie, ktorá chráni kov pred ďalšou oxidáciou. Produkty korózie tak chránia povrch kovu pred ďalším znehodnotením. Na polarizačnej krivke sa táto vlastnosť prejaví náhlym poklesom prúdu.
Spôsoby ochrany materiálu
Spôsobov, ako chrániť materiály pred koróziou, je viacero. Môžeme upraviť chemické zloženie materiálu alebo cielene zmeniť prostredie, v ktorom korózia prebieha. V niektorých prípadoch sa dá využiť aj možnosť polarizovať kov na taký potenciál, pri ktorom korózia neprebieha. Najčastejšou ochranou proti korózii je použitie vhodného náteru chrániaceho materiál pred agresívnym prostredím. Môžeme však aj pozmeniť vlastnosti korózneho prostredia. Ak pridáme do roztoku povrchovoaktívnu látku, ktorá pri styku s kovom zreaguje, pomôže na ňom vytvoriť pasívnu vrstvičku, a tak zabráni ďalšej korózii. Na použitie protikoróznych metód neexistuje univerzálny návod. Pri použití každej protikoróznej ochrany treba zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu (cena, dostupnosť jednotlivých materiálov a doba ich použitia, chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti prostredia) a vybrať najvýhodnejšiu metódu.
Keď je korózia užitočná
Napriek tomu, že korózia je vo všeobecnosti negatívny jav, má aj pozitívne vlastnosti. V batériách je korózia anódy nevyhnutnou podmienkou pre vznik elektrického prúdu. Koróziu možno využiť aj pri čistení niektorých kovových materiálov alebo pri odhadovaní veku historických pamiatok. Štúdium korózie je zaujímavé a veľmi dôležité pre rôzne oblasti ľudského života.
Mgr. Marián Palcut, PhD., Ing. Martin Špoták Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, STU Bratislava
Autori článku ďakujú grantovej agentúre VEGA za podporu projektu číslo 1/0068/14.
Pri používaní protikoróznych metód neexistuje univerzálny návod. Pre konkrétny prípad treba zvážiť všetky pôsobiace vplyvy a vybrať metódu, ktorá je pri daných podmienkach najvhodnejšia.
Foto:
Galvanický článok vzniká vodivým spojením dvoch elektród ponorených do roztoku alebo taveniny. Elektróda, na ktorej dochádza k redukcii (prijíma elektróny), sa nazýva katóda. Elektróda, na ktorej dochádza k oxidácii (odovzdáva elektróny), sa nazýva anóda. Znázornený článok s medenou katódou a zinkovou anódou je tzv. Daniellov galvanický článok.
Schematické znázornenie elektrochemickej korózie. Na povrchu kovového materiálu, ktorý je vystavený vlhkému prostrediu, dochádza k oxidácii (atómy železa uvoľňujú elektróny z elektrónového obalu svojich atómov a vznikajú katióny Fe2+). Uvoľnené elektróny redukujú rozpustený kyslík alebo vodík v molekulách vody a vznikajú anióny OH-.
Elektrochemický rad napätia kovov
Jamková korózia na mikroskopickej úrovni na povrchu hliníkovej zliatiny. Foto Ing. Kristián Šalgó
Polarizačná krivka pasivujúceho kovu
Zverejnené:06.05.2014
