Prinášame vám obsah najnovších článkov o MTF STU v médiách, ktoré sme zaznamenali za ostatné obdobie:
1. Denník N: V Trnave slávnostne otvorili univerzitný komplex CAMBO
[science.dennikn.sk 04/12/2015]
Autor: Frédérique Hazéová
Zaradenie: Science
Link: http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/technika/6075-v-trnave-slavnostne-otvorili-univerzitny-komplex-cambo
V priebehu pár rokov vyrástol na trnavskom sídlisku Prednádražie komplex, ktorý sa výrazne približuje univerzitnýmkampusom v zahraničí. Nové budovy zaplnili špičkové technológie, ktoré budú napomáhať štúdiu a výskumu vo viacerých oblastiach.
Novopostavené Pracovisko materiálového výskumu s laboratóriami MTF STU v Trnave. Zdroj - STU
Prostredníctvom realizácie dvadsiatich šiestich projektov v uplynulom programovom období čerpania štrukturálnych fondov vznikol v areáli trnavskej Materiálovotechnologickej fakulty Univerzitný vedecký park, ako aj viaceré Centrá excelentnosti. Okrem toho boli zrekonštruované aj pôvodné budovy, ktoré boli zároveň prispôsobené imobilným študentom.
Realizácia projektov v rámci komplexu Cambo (zo slov campus a Bottova ulica, kde sa nachádza) stála viac ako 70 miliónov eur.
Trnavský urýchľovač
Nové materiály, ktoré dokážu odolať extrémnym podmienkam sú dnes nevyhnutné pre viaceré oblasti, od automobilového priemyslu, cez elektroniku až po vesmírny výskum.
Príkladom je využitie progresívnych materiálov pri výstavbe urýchľovačov v CERNe, či fúzneho jadrového reaktora, ktorý jadrá atómov neštiepi, ale spája. Nájdeme ich tiež v bežných súčastiach nášho života ako sú solárne panely, teflónové panvice, či nerozbitné dotykové displeje.
Práve nové materiály a ich výnimočné vlastnosti sú hlavnou postavou výskumu na Materiálovotechnolgickej fakulte STU. V rámci komplexu boli aj preto postavené dva nové pavilóny s laboratóriami – Slovenské ionové centrum SlovakION a Výskumné pracovisko automatizácie a informatizácie výrobných procesov.
Slávnostné prestrihnutie pásky. Zdroj - STU
V novom Vedeckom pracovisku materiálového výskumu sa v izolovanom laboratóriu pod zemou skrýva aj urýchľovač, i keď nie taký ako v CERN-e. V SlovakION-e sa totiž nachádzajú iónové a plazmové technológie, ktoré vedcom umožňujú upravovať materiály pomocou toku iónov, a to pod urýchleným napätím, ktoré dosahuje až 6 miliónov voltov.
Je pritom jedno, či ide o kovy, sklo, plasty, keramiku, alebo nanomateriály. „Novým materiálom patrí budúcnosť. Vedecký svet hľadá materiály, ktoré sú lepšie, pevnejšie, odolnejšie a majú výnimočné vlastnosti. Na Slovensku teraz máme pracovisko, ktoré nám umožní zapojiť sa do svetového materiálového výskumu,“ povedal Oliver Moravčík, prorektor STU a vedúci projektuUniverzitného vedeckého centra Cambo.
Slovenské ionové centrum získalo začiatkom tohto roka podporu v projekte Teaming for Excellence. Európska komisia ho hodnotila ako ôsmy najlepší, pričom mu konkurovalo 162 ďalších projektov z pätnástich krajín Európskej únie.
Základom sú ľudia
Okrem uvedených pavilónov boli dnes na MTF STU predstavené tiež Centrum excelentnosti 5-osového obrábania, Centrum progresívnych diagnostických metód kovových a nekovových materiálov, ako aj ďalšie centrá a laboratóriá.
V Centre excelentnosti 5-osového obrábania môžete napríklad nájsť röntgen pre súčiastky, prístroj na elektrónové zváranie vo vákuu, či technológiu na zváranie laserovým lúčom. Vedci v Centre súčiastky a nástroje nielen skúmajú, kontrolujú a dokončujú, no vedia si mnohé z nich aj sami vyrobiť, ako napríklad vrtáky na rôzne typy materiálov či frézy.
Výstavba nových laboratórií a najmä nákup technológii boli možné vďaka príspevkom z eurofondov. „Sme vďační Európskej únii za možnosť obnoviť laboratóriá a budovať výskumnú infraštruktúru na Slovenskej technickej univerzite. Kvalitná veda niečo stojí a spoločnosti sa násobne vráti,“ uviedol rektor STU Robert Redhammer.
Inovácie však nespočívajú iba v technológiách. „Ak chcete byť úspešní, potrebujete ľudí. Fakulta investovala nemalé prostriedky aj na vyškolenie ľudí, ktorí dokážu nové technológie obsluhovať,“ povedal počas otvorenia Jozef Peterka, dekan MTF STU.
V priebehu ďalších rokov by v univerzitnom parku MTF STU mali pribudnúť ďalšie vedecké pracoviská, ako aj rekreačné priestory pre študentov.
2. Európske noviny: Nové perspektívne materiály s výnimočnými vlastnosťami budú skúmať vedci v Trnave
[europskenoviny.sk 04/12/2015]
Autor: dac
Link: http://europskenoviny.sk/2015/12/04/nove-perspektivne-materialy-s-vynimocnymi-vlastnostami-budu-skumat-vedci-v-trnave/#utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=nove-perspektivne-materialy-s-vynimocnymi-vlastnostami-budu-skumat-vedci-v-trnave
Dňa 4. decembra otvoril vedúci Zastúpenia Európskej komisie, Dušan Chrenek, spolu s rektorom STU RobertomRedhammerom a dekanom Materiálno technologickej fakulty STU Jozefom Peterkom Univerzitný vedecký park v Trnave podporený z európskych prostriedkov.
Materiálno technologická fakulta STU s podporou EÚ realizovala projekty vo výške viac ako 70 miliónov eur a vytvorila špičkové vedecké pracoviská, ktoré budú skúmať zmeny materiálov pôsobením iónového žiarenia či plazmy. Pracoviská budú slúžiť na aplikovaný výskum a prípravu študentov na prax.
Pri príležitosti otvorenia Univerzitného vedeckého parku Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku uviedol:
Projekt pomáha napĺňať cieľ Európskej únie zvyšovať investície do vedy, výskumu a inovácií. Slovensko dostáva z EÚ na túto oblasť značné finančné prostriedky. Na výstavbu 7 univerzitných vedeckých parkov a 7 vedeckých centier dostalo Slovensko spolu 380 mil. eur.
Univerzitný vedecký park dobre zapadá do pestrej mozaiky projektov podporených z EÚ, ktorá sa rozprestiera po celom Slovensku – či už sú to nové cesty, vlakové súpravy, zmodernizované školy a investície do podnikov a zamestnanosti mladých. Európske prostriedky mnohokrát pomáhajú ochraňovať životy ľudí pomocou zakúpenia špičkových lekárskych prístrojov alebo vybudovaním protipovodňového systému.
Vedecký park podporí vedeckú kapacitu STU a pomôže jej aktívnejšiemu sa zapojeniu do medzinárodných projektov v rámci európskeho programu Horizont 2020, ktorý má na podporu európskej vedy vyčlenených 77 mld. eur.
Za posledných desať rokov sa aj pomocou európskych prostriedkov vedecká infraštruktúra na Slovensku radikálne zlepšila. Teraz je potrebné ju oživiť. Mobilizovať ľudské zdroje, pritiahnuť vedecké kapacity a zintenzívniť práce na výskumných projektoch. Dôležitá bude prepojenosť s praxou a úzka spolupráca aj s podnikateľským sektorom.
Na obdobie 2014-2020 je pre slovenskú vedu, výskum a inovácie vyčlenených viac ako 2,26 miliárd eur v Operačnom programe Výskum a inovácie. Program sa bude zameriavať na podporu výskumu, technologického vývoja a inovácií ako aj na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu rastu malých a stredných podnikov na Slovensku. Očakáva sa, že vďaka programu narastie podiel podnikov využívajúcich výskum, vývoj a inovácie o 10%, bude podporených takmer 13 000 podnikov, vrátane 1 400 start-upov a vytvorí sa 4 000 nových pracovných miest. Očakáva sa aj zvýšenie počtu výskumníkov na Slovensku o vyše 1 000.
3 Rádio Regina: V areáli Materiálovo-technologickej fakulty v Trnave otvorili unikátny vedecký park
[Rádio Regina BA, 15:00 04/12/2015]
Zaradenie: z domova
Branislav Heldes, moderátor RTVS: „Špičkové technológie a najmodernejšie laboratóriá ponúka unikátny vedecký park, ktorý otvorili v areáli Materiálovotechnologickej fakulty v Trnave. Nové pavilóny umožnia viac ako dvadsiatke vedcov skúmať vo výskumnom pracovisku nové materiály. Dekan fakulty Jozef Peterka.“
Jozef Peterka, dekan Materiálovotechnologickej fakulty v Trnave: „Fakulta získala najmodernejšiu infraštruktúru nielen budov, ale hlavne výskumných technológií. Najlepšie vyškolený personál, to sú tri atribúty – priestory, technológie a ľudia, aby sme mohli byť konkurencieschopní v projektoch, vo výskume a nielen na Slovensku, ale predovšetkým v Európskej únii a samozrejme aj ďalej vo svete.“
Branislav Heldes: „ Univerzitný vedecký park stál približne 42 miliónov eur, väčšina peňazí išla z eurofondov. Okrem skvalitnenia podmienok pre špičkový výskum bude spolupracovať aj s firmami, čo ocenil poradca ministra školstva Štefan Chudoba.“
Štefan Chudoba, poradca ministra školstva: „Slovenská veda nepotrebuje veľa citácií, ale potrebuje výsledky, ktoré sa dajú implementovať do podnikov a tu je obrovská šanca.“
4. TASR: Univerzitný vedecký park v Trnave je realitou
CAMBO v Trnave má špičkové vedecko-výskumné pracoviská.
04.12.2015 Autor: TASR
69 zdieľaní
Laboratórium iónových a plazmových technológií, zdroj: TASR
Špičkové vedecko-výskumné pracoviská otvorili dnes v Trnave ako súčasť Univerzitného vedeckého parku v rámci novovybudovaného campusu Materiálovotechnologickej fakulty (MtF) Slovenskej technickej univerzity (STU). Nesie názov Cambo (Campus Bottova).
Škola ho vybudovala za viac ako 70 miliónov eur, ktoré získala predovšetkým z prostriedkov Európskej únie. Podľa slov dekana MtF Jozefa Peterku za celé predchádzajúce programové obdobie fakulta realizovala na tento účel celkovo 26 projektov.
Do univerzitného parku patria aj dva nové pavilóny – Slovenské ionové centrum SlovakION a Výskumné pracovisko automatizácie a informatizácie výrobných procesov. SlovakION prináša špičkové ionové a plazmové technológie, jedným z nich je aj 6 milión-voltový urýchľovací systém na iónovú implementáciu, pričom takéto zariadenia sú iba tri v Európe.
„Celý tento projekt má význam nielen pre školu, z nášho pohľadu aj pre celé Slovensko, pretože technológie, ktoré sme zaobstarali, sú naozaj na svetovej úrovni. Hlavný benefit celého nášho snaženia sa ukáže o niekoľko rokov - či budeme schopní sa začleniť do výskumných európskych a svetových tímov. To je vlastne cieľ a význam - byť konkurencieschopní s európskymi najlepšími výskumnými tímami," dodal Peterka.
Pásku na Cambo dnes prestrihli spolu s dekanom aj zástupca Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, rektor STU Robert Redhammer, poradca ministra školstva Štefan Chudoba. Ten vo svojom príhovore vyzdvihol víziu predchádzajúceho dekana Olivera Moravčíka, ktorý má hlavnú zásluhu na vzniku Cambo. „Vďaka nemu má Trnava popri novom štadióne odteraz aj špičkové vedecké pracoviská," povedal Chudoba.
Okrem výstavby nových pracovísk a nákupu technológií MtF rekonštruovala v campuse za prostriedky z grantov viacero ďalších objektov s cieľom zlepšenia podmienok pre prácu študentov i zamestnancov školy.
5. Naše novinky: Európske špičkové technológie v Trnave
8.12.2015 19:16 - Trnava
Štvrtého decembra bolo na Bottovej ulici slávnostne otvorené pracovisko európskeho významu. Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa vďaka nemu zapísala na mapu špičkových pracovísk v Európe, ale aj vo svete.
Prípravy projektu trvali niekoľko rokov. Prvé plány vznikli už v roku 2006, avšak vtedy zneli skôr ako sci-fi. Dnes sa stali realitou. CAMBO (čiže Campus Bottova) po realizácii prác v rokoch 2013 - 2015 dnes zahŕňa nielen špičkové pracoviská pre materiálový výskum či automatizáciu a informatizáciu procesov, ale najmä špičkové technológie.
Miliónové technológie
Študenti získajú neoceniteľnú možnosť pracovať s prístrojmi, ktoré sú buď zmenšeninami reálnych strojov využívaných v podnikoch (najmä pri práci na zlepšovaní výrobného procesu za použitia vhodných programov a schém), alebo plne využiteľnými špičkovými technológiami materiálového výskumu, ktorých názvy sme doposiaľ dávali do súvisu len so seriálmi v televízii. Dnes už sú slovenskou realitou.
Vďaka dotáciám Európskej únie v rámci štrukturálnych fondov sú dnes na Prednádraží technológie za niekoľko miliónov eur (celkovo si CAMBO vyžiadalo doteraz financie v objeme 70 miliónov eur), ktorých súčasťou je aj elektrónový mikroskop so zväčšením 1 000 000, prístroje umožňujúce odhaliť materiálové zloženie akejkoľvek veci, 3D skener či špičkové technológie v 5-osovom obrábaní. Najvýznamnejšími členmi sú však asi plazmové technológie, najmä iónové urýchľovače častíc, ktorými je možné robiť analýzu materiálov pomocou iónov, ale i iónovú implementáciu, t.j. vpraviť ióny jedného materiálu do druhého, ktoré by boli za normálnych okolností nespojiteľné.
Nové iónové a plazmové technológie napomáhajú vývoj najmä v oblasti solárnych panelov, mobilných telefónov (napr. nerozbitných dotykových displejov), v potravinárstve (materiály s nižšou priľnavosťou - teflón), automobilovom priemysle, energetike, ale nájdu svoje uplatnenie aj v zdravotníctve (napr. pri vývoji kĺbových náhrad). Už dnes sa hlásia o spoluprácu mnohé európske pracoviská.
Text a foto: Adriána Kondlová
Zverejnené: 16.12.2015