TASR, www.hlavnespravy.sk, 27.5.2013
TRNAVA: Botanická záhrada je už otvorená verejnosti
Trnava 24. mája (TASR) – Trnava sa dnes zaradila medzi mestá, ktoré majú na svojom území botanickú záhradu. Pre verejnosť ju po siedmich rokoch revitalizačných prác otvorili pri areáli Materiálovo-technologickej fakulty (MtF) Slovenskej technickej univerzity (STU) s vchodom z Botanickej ulice. Vyše 350 kusov drevín môžu odteraz návštevníci obdivovať od jari do jesene, záhrada bude prístupná v mesiacoch marec až október.
Medzi drevinami sa nachádzajú aj vzácne 45-ročné sekvojovce mamutie, cédre himalájske, kryptomérie japonské či citrónovec trojlistý. Sú pozostatkom pôvodnej botanickej záhrady, ktorú založil v roku 1967 Pedagogický inštitút Univerzity Komenského. Bola zapísaná aj v zozname botanických záhrad a arborét ČSSR, no nebola sprístupnená verejnosti a mala slúžiť len pre pedagogické, prípadne výskumné účely. Po odchode školy z Trnavy bola záhrada ponechaná viac ako dvadsať rokov svojmu osudu, až kým sa jej pred siedmimi rokmi neujali nadšenci z MtF. Keďže však nemá všetky zákonom požadované atribúty, jej oficiálne pomenovanie je Bývalá botanická záhrada. Jej terajšia výmera okolo jedného hektára je jednou štvrtinou toho, čo mala botanická záhrada pre 46 rokmi.
"Naša záhrada je trochu iná," povedala členka projektového tímu z katedry environmentálneho inžinierstva MtF Kristína Gerulová. Návštevníci si podľa nej okrem prehliadky areálu môžu do Bývalej botanickej záhrady prísť urobiť napríklad aj piknik. "Chodiť po tráve je povolené," uviedla. Počas siedmich rokov revitalizačných prác, ktoré si v úplnom začiatku vyžiadali sizyfovskú prácu odstraňovania náletových drevín, odpracovali dobrovoľníci najmenej 5000 brigádnických hodín. V poslednej etape pribudlo 70 nových vzácnych drevín ako ľaliovník tulipánokvetý, dáždnikovec preslenatý, araukária andská, judášovce strukovité, bambusy, borovica himalájska, kiwi, dula či mišpuľa. "Naša záhrada je jedinou v Trnavskom kraji, najbližšie sú v Bratislave a Mlyňanoch. Ponúkame ju aj ako možnosť výučby pre základné či stredné školy, pre Trnavčanov predstavuje výnimočné územie uprostred panelových domov," dodala Gerulová.
Počas rokov revitalizácie projekt revitalizácie Bývalej botanickej záhrady podporili spolu viac ako 42.000 eurami mesto Trnava, Environmentálny fond, Nadácia Trnava Trnavčanom, Ekopolis, Nadácia SLSP, Ministerstvo životného prostredia SR, Nadácia Holcim, a. s., SPP, Ekofond, naposledy Nadačný fond SPPoločne pre verejnosť. Časť drevín bola zakúpená za výťažok hudobného festivalu Ekofest, ktorý sa koná v Trnave.
SITA, www.piestanskydennik.sk, 27.5.2013
TRNAVA: Bývalú botanickú záhradu na sídlisku sprístupnili verejnosti
24. 05. 2013 15:49
TRNAVA 24. mája (SITA) – Po revitalizácii dnes otvorili pre verejnosť bývalú botanickú záhradu v Trnave. Otvorená bude každý deň od apríla do októbra. Záhrada so stovkami drevín bola pôvodne špecializovaným pracoviskom Pedagogickej fakulty UK, po jej odsťahovaní do Bratislavy v roku 1986 len chátrala. Obnovili ju strojári z Materiálovotechnologickej fakulty STU, bez nároku na odmenu v záhrade spolu s ďalšími dobrovoľníkmi odpracovali za sedem rokov približne päťtisíc hodín.
V záhrade zostali z pôvodne vysadených drevín 45-ročné sekvojovce mamutie, ktoré jej už začínajú dominovať, ďalej cédrovce himalájske, kryptomérie japonské, ambrovník styraxový a ďalšie viac či menej exotické dreviny. Podľa organizátorky revitalizácie Kristíny Gerulovej je dnes na pozemku bývalej botanickej záhrady približne 320 drevín, počas revitalizácie ich pribudlo asi sedemdesiat.
Na rozdiel od niektorých zelených plôch v meste v záhrade neplatí zákaz šliapať po tráve. ,,Táto záhrada bude veľmi ústretová k návštevníkom. Keď bude mať niekto chuť urobiť si v tráve piknik, nebude s tým problém,“ povedala Gerulová. Už počas revitalizácie prichádzali do záhrady na sídlisku Prednádražie na exkurzie deti zo základných a stredných škôl.
Botanickú záhradu založila v roku 1967 Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, ktorá v tom čase sídlila v Trnave. O desať rokov neskôr bola zaradená do sústavy botanických záhrad ČSSR, neskôr o tento štatút prišla. Pôvodne slúžila ako plocha pre praktickú výučbu dendrologického charakteru, pre verejnosť nemala byť sprístupnená. Podľa terajšej legislatívy záhrada nespĺňa kritériá kladené na botanické záhrady.
Agentúra SITA vydá foto vo fotoservise.
Agentúra SITA vydá k správe aj video na http://video.sita.sk.
SME, www.sme.sk, 27.5.2013
Bývalú botanickú záhradu otvoria pre verejnosť
Dobrovoľníci museli zo záhrady najskôr dostať bezdomovcov, množstvo buriny a nevhodné stromy. Potom prišlo na rad sadenie nových stromov a kríkov.
TRNAVA. Zabudnutú bývalú botanickú záhradu v Trnave po rokoch práce sprístupnia v piatok pre verejnosť. Otvorená bude každý deň od apríla do októbra. Záhrada so stovkami drevín bola pôvodne špecializovaným pracoviskom Pedagogickej fakulty UK, po jej odsťahovaní do Bratislavy v roku 1986 len chátrala. Pred zánikom ju zachránili strojári z Materiálovotechnologickej fakulty STU, ktorí sa pustili do obnovy záhrady pred šiestimi rokmi. Dobrovoľníci podľa Kristíny Gerulovej z fakulty odpracovali bez nároku na odmenu tisícky hodín.
Najskôr zo zanedbanej záhrady museli dostať bezdomovcov, potom z nej odstraňovali množstvo buriny a všetky suché, prestarnuté a choré stromy. Z pôvodných zostali zachované atraktívne sekvojovce mamutie, céder himalájsky a ďalšie viac či menej exotické dreviny. Postupne pribúdali nové, ktoré kupovali z rôznych grantov. Pred niekoľkými dňami sadili stromy z výťažku trnavského festivalu Ekofest.
,,Okrem iných sme vybrali zaujímavé ovocné dreviny ako kiwi, ebenovník rajčiakonosný, známy ako hurmi kaki, či moruše trnavské. Vysadili sme aj judášovec kráľovský, čo je strom zaujímavý tým, že jeho kvety rastú na kmeni. V záhrade nám pribudol aj trojmetrový bambus a radosť máme aj z poľnej trávy, ktorá záhradu dotvorí lúčnymi kvetmi,“ povedala Gerulová.
Najväčšiu radosť má však zo vzácneho prírastku, ktorým je dub pochádzajúci z Mexika. Vo viac ako hektárovej záhrade je pripravený náučný chodník, väčšina drevín je označená informačnými tabuľkami. Nebudú v nej však žiadne lavičky, ani iná záhradná architektúra. ,,Nebudeme návštevníkom zakazovať chodiť po tráve, môžu si pokojne do trávy sadnúť a urobiť si tam piknik,“ priblížila jej budúce fungovanie Gerulová. Doteraz bývala táto atraktívna zeleň uprostred sídliska Prednádražie pre verejnosť otvorená len výnimočne.
Botanickú záhradu založila v roku 1967 Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, ktorá v tom čase sídlila v Trnave. O desať rokov neskôr bola zaradená do sústavy botanických záhrad ČSSR, neskôr o tento štatút prišla. Pôvodne slúžila ako plocha pre praktickú výučbu dendrologického charakteru.
Čítajte viac: http://trnava.sme.sk/c/6809241/byvalu-botanicku-zahradu-otvoria-pre-verejnost.html#ixzz2UTounMPY
Trnava-live, www.trnava-live.sk, 27.5.2013
Vzácnu botanickú záhradu najprv zachránili pred zánikom, teraz je otvorená pre každého
Nádherná ako nikdy predtým. Aj také hodnotenie si vyslúžila bývalá Botanická záhrada Materiálovotechnologickej fakulty STU (MTF STU) v Trnave, na sídlisku Prednádražie od prvých oficiálnych návštevníkov počas jej slávnostného sprístupnenia verejnosti v piatok 25. mája 2013.
Jeden a štvrť hektárový areál bývalej botanickej záhrady, pôsobiaci ako oáza pokoja uprostred betónu a asfaltu, situovaný medzi Bottovou a Botanickou ulicou, má za sebou zaujímavú históriu. A zdá sa, že vďaka nadšeným a zapáleným ľuďom aj nádejnú budúcnosť.
Po sedemročnej tvrdej a dobrovoľnej drine študentov a pedagógov MTF STU, ale aj nadšencov z radov verejnosti, bývalú Botanickú záhradu po prvý raz v histórii sprístupnili verejnosti.
Tent jedinečný a vzácny priestor, ktorému ešte pred pár rokmi hrozil definitívny zánik, môžu záujemci navštíviť od apríla do októbra každý deň v čase od 9. do 18. hodiny.
Slávnostnému sprístupneniu záhrady predchádzala prednáška na pôde MTF STU. Desiatky prítomných privítal dekan Oliver Moravčík.
“Snaha o zveľadenie bývalej botanickej záhrady je pre mňa obzvlášť sympatická. Som rád, že mnoho našich študentov, pedagógovia aj verejnosť vykonali pod vedením Kristíny Gerulovej veľmi záslužnú činnosť. Predtým sme možno ani netušili, aké skrýva záhrada bohatstvo,” poznamenal prof. Moravčík.
Kristína Gerulová z Ústavu bezpečnostného a environmentálneho inžinierstva STU MTF, ktorej sa oprávnene pripisujú najväčšie zásluhy na záchrane a obnove bývalej botanickej záhrady, zoznámila prítomných s históriou záhrady a priblížila neľahký proces jej revitalizácie.
“Najväčší význam tohto priestoru uprostred sídliska je v tom, že sa ho vôbec podarilo zachrániť. Hoci pôvodná botanická záhrada bola väčšia, podstatná časť s najzaujímavejšími drevinami zostala zachovaná dodnes,” skonštatovala.
Botanickú záhradu založili v roku 1967 na ploche 1,4 hektára. Časť priestoru slúžila pre praktickú výučbu ekologického a poľnohospodársko-sadovníckeho charakteru, dodnes zachovaná časť bola určená pre praktickú výučbu dendrologického charakteru, koncipovaná ako arborétum. V roku 1970 dosiahla plocha botanickej záhrady viac ako 3 hektáre a siahala až na pozemky od dnešného polyfunkčného domu Botanika po detský domov.
“Pokiaľ je nám známe, záhrada nikdy nemala byť prístupná verejnosti. Mala slúžiť len pre pedagogickú či vedeckú činnosť. My sme sa však rozhodli, že tento jedinečný priestor otvoríme pre každého,” pripomenula Gerulová.
Bývalá botanická záhrada bude k návštevníkom ústretová. Môžu si ju naplno úžívať, chodiť po tráve, dotýkať sa stromov, relaxovať alebo piknikovať.
“V centre mesta je zakázané chodiť po trávniku, u nás to bude iné. Chceme, aby si ľudia záhradu vychutnali zblízka,” vysvetlila.
V roku 1974 bola botanická záhrada zapojená do sústavy botanických záhrad v ČSSR. V roku 1986, po presťahovaní Pedagogickej fakulty UK do Bratislavy, sa stala súčasťou Materiálovotechnologickej fakulty STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Po „odrezaní“ budovou ľahkých laboratórií a strate pôvodného využitia územia došlo k úpadku hlavných funkcií botanickej záhrady. Nasledujúce dve desaťročia až do roku 2006 chátrala.
Vedenie fakulty pred siedmimi rokmi súhlasilo so zapojením sa do projektu postupnej revitalizácie. Ľudia okolo Kristíny Gerulovej či kolegu Maroša Sirotiaka začali písať projekty, aktívne zhánať prostriedky najmä z grantov. Postupne sa podarilo od roku 2006 dodnes získať 42 500 eur. Všetky boli použité na čistenie priestoru, revitalizačné práce, ale aj nákup nových drevín či osadenie informačných tabuliek.
Za sedem rokov pribudlo v záhrade asi 70 kríkov a stromov, ďalšie menej hodnotné či poškodené dreviny odstránili. Nový lesk priestoru dala aj pravidelná prítomnosť záhradníka. Absolútnou premenou prešila zadná časť záhrady, kde vznikol nový šlapákový chodník a pribudli ovocné stromy, aké inde nenájdete. Úplne na začiatku však bolo potrebné odviezť zo záhrady tony odpadu, ktoré sem nanosili vandali či bezdomovci.
“Revitalizácia botanickej záhrady sa uskutočňuje s minimom peňaží. Ale sme vďační za každé euro. Myslím si, že sme získané prostriedky využili zodpovedne a efektívne. Chcem poďakovať úplne všetkým tým desiatkam a stovkám ľudí, ktorí nám za tých sedem rokov pomáhali, veľmi si ich pomoc vážim,” vyznala sa K. Gerulová. Dobrovoľníci tu odpracovali vyše 5000 osobohodín.
V bývalej botanickej záhrade sa dnes nachádza viac ako 300 drevín a kríkov.
Otázkou zostáva, či záhrada záhrada niekedy opustí súčasný prívlastok “bývalá” a stane sa opäť oficiálnou botanickou záhradou.
“Museli by sme splniť pomerne náročné požiadavky orgánu ochrany prírody. Pre fakultu technického zamerania to nie je práve jednoduché. V súčasnosti to pre nás nie je tá najpodstatnejšia otázka,” vysvetlila.
Medzi najzaujímavejšie pôvodné dreviny patria 45-ročné sekvojovce mamutie, cédre himalájske, kryptomérie japonské, citrónovec trojlistý, korkovníky amurské či ambrovník styraxový.
Za ostatných sedem rokov pribudli ďalšie desiatky hodnotných a zaujímavých drevín a kríkov.
Trnavské noviny: Slávnostné otvorenie budovania Univerzitného vedeckého parku
[Trnavské noviny; 21/2013; 27/05/2013; s.: 9; MARKETINGOVÝ ČLÁNOK ; Zaradenie: spektrum/inzercia]
Na pôde Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave sa 17. marca konalo slávnostné otvorenie budovania Univerzitného vedeckého parku.
TRNAVA. Tohto významného podujatia sa zúčastnili významní hostia z domáceho a zahraničného akademického, hospodárskeho ale i spoločenského života. Program podujatia začal slávnostným privítaním dekanom MTF STU Dr.h.c. prof. Dr. Ing. Oliverom Moravčíkom, ktorý požiadal o príhovor vzácnych hostí - rektora STU prof. Ing. Róberta Redhammera, PhD. a ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča. Príhovory boli prejavom uznania niekoľkoročného úsilia a vytrvalosti, ktorá predchádzala vôbec celému projektu. Spoločnú radosť z naplneného zámeru potvrdil vo svojom vystúpení aj jeden z riaditeľov Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf Dr.h.c. Prof. Dr. Peter Joehnk. Prítomných pozdravil aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek a predseda Trnavského samosprávneho kraja Dr. h. c. Ing. Tibor Mikuš, PhD. Po slávnostných príhovoroch sa uskutočnil samotný akt otvorenia a odhalenia pamätnej tabule, ktorá bude v budúcnosti na stene budovy pripomínať dnešný deň. Spoločne s realizátorom stavby jemnými dotykmi kladív uviedli do života stavbu objektu Materiálového výskumu
- Slovakion minister Dušan Čaplovič, rektor STU Róber Redhammer a dekan fakulty Oliver Moravčík. Po tomto akte a prehliadke miesta staveniska sa uskutočnila tlačová diskusia pre médiá. Podujatie pokračovalo voľnou debatou, priateľskými rozhovormi a vzájomnou hrdosťou nad dosiahnutým úspechom. Všetci sme sa zhodli, že slávnostné otvorenie sa v tento deň skončí, ale vlastne to všetko začína. Dňom 17.5.2013 bola teda zahájená prvá etapa budovania Univerzitného vedeckého parku slávnostným otvorením začiatku výstavby objektu Materiálového výskumu Slovakion. V rámci tohto projektu sa vybuduje objekt s najmodernejšími technológiami na svetovej úrovni: Vedecké pracovisko materiálového výskumu s laboratóriami:
- Laboratórium technológií iónového lúča
- Laboratórium plazmatickej modifikácie a depozície
- Laboratórium analytických metód
- Laboratórium počítačového modelovania. Pracovisko bude primárne zamerané na oblasť materiálového inžinierstva v oblasti iónových a plazmových technológií.
MARKETINGOVÝ ČLÁNOK
Odhalenie pamätnej tabule, ktorá pripomína slávnostné otvorenie budovania Univerzitného vedeckého parku
