Vážené predsedníctvo, Vaša magnificencia pán Vladimír Báleš, Vaša spektabilita pán dekan Oliver Moravčík, vážení a milí hostia, vážení prítomní.
Je mi cťou prihovoriť sa k Vám pri príležitosti oficiálneho uvedenia transmisného elektrónového mikroskopu Philips CM 300, súčasti laboratória štruktúrnych analýz Ústavu materiálov, do prevádzky. Je to stále unikátny prístroj s vysokou rozlišovacou schopnosťou, v ktorom možno dosahovať miliónové zväčšenia a tak študovať hmotu, vrátane kryštálov, anorganických, ale i organických materiálov, na atomárnej úrovni. Chcel by som zdôrazniť, že vďaka spolupráci a nezištnej pomoci nemeckého Ústavu fyziky pevnej fázy a materiálov v Drážďanoch (Leibnitz Institut fűr Festkőrper und Werkstofforchung) a Výskumného centra Drážďany-Rossendorf (Forschungszentrum Dresden-Rossendorf), menovite pána Dr. Dr. h. c. Petra Joehnka a profesora Dr. Dr. h. c. Klausa Wetziga, ale aj – a to najmä pána profesora Olivera Moravčíka, je naše laboratórium štruktúrnych analýz vybavené na súčasnej úrovni a patrí určite k najlepšie vybaveným laboratóriám slovenských univerzít, ale aj akademických ústavov. Pravda zložitá prístrojová technika si vyžaduje aj osobitosti prípravy vzoriek na pozorovanie a sme rovnako nesmierne radi, že firma Buehler na čele s pánom Rasguljajevom u nás zriadili centrum excelentnosti s vynikajúcou laboratórnou technikou. Ak k tomu pripočítame vynikajúce vedomosti a zručnosť hlavného operátora, vedúceho Katedry materiálového inžinierstva docenta Ľuba Čaploviča a nemenej vysoké vedomosti a skúsenosti doktorky Maji Dománkovej a doktora Martina Kusého, tak môžeme smelo konštatovať, že pracovisko je schopné riešiť aj veľmi náročné problémy materiálovej vedy a fyzikálnej metalurgie.
Chcel by som zdôrazniť, aký význam pre poznanie malo objavenie elektrónového mikroskopu pánom profesorom Ruskom v 30. rokoch minulého storočia. Keď boli zvládnuté zložité problémy elektrónovej optiky, vákuového systému, napájacích zdrojov a postupne aj prípravy preparátov, mohla sa elektrónová mikroskopia v 60. rokoch minulého storočia postarať o to, že z klasickej metalurgie, ako popisnej vedy sa stala fyzikálna metalurgia, ktorá zásadným spôsobom prispela k rozvoju svetového fondu poznania. Neide iba o zásadne väčšie zväčšenia, pri ktorých môžeme objekty pozorovať, o podstatne väčšiu hĺbku ostrosti, ktorá umožňuje pozorovať aj členité povrchy lomov, ale aj o to, že môžeme elektrónovou difrakciou identifikovať priamo kryštálovú štruktúru pozorovaného objektu a s využitím spektroskopických metód zistiť aj ich chemické zloženie. Pritom môžeme s objektmi manipulovať – počas pozorovania ich deformovať, vyhrievať, ochladzovať do oblasti kryogénnych teplôt, dopovať, čo spôsobuje, že analytický elektrónový mikroskop nahradil prácu mnohých laboratórií a mnohonásobne ju skrátil.
Uveďme iba niekoľko príkladov: vďaka TEM sme koncom 60. rokov (Pashley) mohli priamo dokázať existenciu dislokácií, čím vznikol nový odbor: teória plasticity. Vďaka TEM sme mohli definovať podmienky pre vznik nanomateriálov, oblasti, ktorá dnes prináša úžasné výsledky. Vďaka rastrovaciemu elektrónovému mikroskopu sme mohli začať vyrábať integrované obvody pre mikroeleelektroniku so zložitou architektúrou. Zásadný bol prínos a ešte len možno očakávať (Nobelova cena už bola udelená) úžasná ďalší vývoj polovodičovej techniky, vrátane výpočtovej. To som nespomenul úžasné možnosti v biologických vedách, geológii, mineralógii, chemických vedách, atď.
Mal som to šťastie, že som spolu s Dr.Bystrickým z Virologického ústavu zakladal slovenskú elektrónovú mikroskopiu v roku 1956. V tom roku bol inštalovaný prvý mikroskop vo Výskumnom ústave zváračskom. Vďaka brnenskej vedeckej základni, profesorov Bláhu, Delonga, Drahoša vzniklo u nás centrum, ktoré svojho času vyrábalo najviac elektrónových mikroskopov na svete (Brnenská Tesla). Koncom 60.rokov bolo Československo krajinou s najväčším počtom pracujúcich elektrónových mikroskopov. Stali sme sa bázovými laboratóriami pre zahraničných hostí a mali sme veľkú prestíž. Pamätám sa, že v tom čase boli všetky naše práce publikované u nás (muselo to tak byť) okamžite prepublikované vo svetovej literatúre, najmä anglickej. Preto som nesmierne rád, že ku koncu mojej odbornej kariéry som svedkom návratu našej univerzity medzi vrcholné vedecké pracoviská. Prajem tomuto kolektívu veľa úspechov, pre ktoré má všetky predpoklady. Rovnako vrúcne ďakujem vedeniu fakulty a univerzity za ich podporu a na záver znovu spomeniem meno Olivera Moravčíka a Dr. Joehnka, bez ktorých by sme sa toho nedožili.
Ďakujem za pozornosť!
Ivan Hrivňák
