Rozhovor s úspešným absolventom MTF - Dr. Ing. D. Križan

www.tvnoviny.sk, 24.11.2011: Oceliarsky génius zo Slovenska ide proti prírode

Slovenský vedec Daniel Križan sa vďaka svojej práci stal svetoznámym. V oceliarskom priemysle je uznávanou osobnosťou napriek tomu, že má len 33 rokov.

BRATISLAVA, 18.03.2011 09:34 | Mária Jakabová

Študoval v zahraničí, svoje odborné príspevky prezentuje na medzinárodných konferenciách a v renomovaných vedeckých časopisoch.

V decembri roku 2009 vynašiel nový druh ocele. Momentálne už piaty rok pracuje v rakúskom Linzi v oceliarskej spoločnosti, kde sa zaoberá výskumom vysokopevných ocelí pre automobilový priemysel. Od septembra bude aj hosťujúcim profesorom na prestížnej univerzite Jana Keplera v Linzi.

Slovenský vedec Daniel Križan má len 33 rokov, no už dosahuje svetové úspechy.

(Foto: Ing.Veronika Galbavá)

Prečo ste sa rozhodli vo svojom štúdiu špecializovať práve na ocele?

Inžinierske štúdium som absolvoval na Materiálovo-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (MtF STU) v Trnave. V druhom ročníku ma veľmi zaujal predmet fyzikálna metalurgia a vtedy som sa rozhodol pre odbor materiálové inžinierstvo - kovové materiály. Oceliam som sa začal venovať vo štvrtom ročníku počas študentskej vedecko-odbornej činnosti.

Kedy ste začali dosahovať prvé vedecké úspechy?

Už počas inžinierskeho štúdia som privoniaval k vedeckej práci. Chodil som na rôzne študentské konferencie aj s medzinárodnou účasťou, pričom väčšinu z nich sa mi podarilo aj vyhrať. Inžinierske štúdium som ukončil v roku 2000 s červeným diplomom, v tom čase som bol najlepším študentom univerzity. Za vynikajúce výsledky v štúdiu som dostal aj cenu rektora.

• Je držiteľom ocenenia kanadskej metalurgickej spoločnosti, ktoré mu udelili v roku 2003 vo Vancouveri.

Už počas štúdia ste sa preslávili v zahraničí. Ako sa vám to podarilo?

Každý vedec prezentuje svoju prácu v odborných časopisoch alebo na rôznych vedeckých konferenciách. Ja som mal tú možnosť, že som vďaka svojej práci cestoval po svete. Bol som v Kanade vo Vancouveri, v USA v Chicagu a Denveri. Na prvej konferencii v Kanade som dostal cenu Kanadskej metalurgickej spoločnosti za článok o vývoji TRIP ocelí (pozn. red. Transformation Induced Plasticity steels - ocele s transformačne indukovanou plasticitou).

Ako ste sa cítili, keď vám odovzdávali cenu hneď na prvej konferencii?

Úžasne. Nevedel som, že mi chcú udeliť cenu. Nečakal som to. Bol som na seba veľmi hrdý, hlavne preto, že tam bola medzinárodná konkurencia. Samí Kanaďania, Japonci a Američania. Bol som tam medzi ocenenými nielen jediný Slovák, ale dokonca aj jediný Európan.

Aký najväčší úspech ste zatiaľ vo svojej práci dosiahli?

V decembri roka 2009 sa mi podarilo vyvinúť nový druh TRIP ocele, ktorý má pri výbornej tvárnosti ešte vyššiu pevnosť. Na túto oceľ mám aj dva európske patenty. Na vývoji som pracoval pár rokov, bolo za tým kus driny. O to viac to bol skvelý pocit a veľké zadosťučinenie. Keď prišli výsledky testovaní a pozrel som sa na ne, tak som sa zmohol len na „fíha." Veľmi sa tešilo aj vedenie, dostal som prémie... (smiech).

Môžete teda o sebe povedať, že ste vo svojom odbore najúspešnejším Slovákom?

Myslím, že áno. Myslím, že môžem povedať, že som vo svojom odbore slovenská jednotka.

Daniel Križan bude od septembra pracovať ako hosťujúci profesor na prestížnej univerzite.

(Foto: Ing.Veronika Galbavá)

Vysvetlite nám, ako prebieha vývoj nových ocelí

Pracujem ako projektový manažér, venujem sa vývoju a výskumu vysokopevných ocelí pre automobilový priemysel, ktoré obsahujú zvyškový austenit - TRIP ocele. Ide o špecifický typ ocelí, ktoré sú na jednej strane síce veľmi pevné, ale na druhej strane sa dajú aj veľmi dobre tvárniť. Do určitej miery ideme proti prírode, keď naraz zlepšujeme pevnosť a aj tvárnosť materiálu.

Najskôr musíme oceľ vyvinúť v laboratóriu. Nejde o žiadnu alchýmiu, už dopredu musíme vedieť, aké prvky chceme do ocelí pridať, aby mali požadované vlastnosti. To vieme zistiť na základe počítačových simulácií a následne aj ich testovaním. Z množstva laboratórnych odlievaní vzídu jedna - dve najlepšie ocele, ktoré potom implementujeme do výroby. V laboratóriu sa pri odlievaní pracuje s hmotnosťou okolo 200 až 300 kilogramov, vo výrobe je to už nad 150 ton.

Celý výrobný proces počnúc odlievaním, valcovaním za tepla a za studena a následného žíhania a pokovovania musíme pozorne sledovať a prípadne chyby odstrániť. Keď je oceľ vo forme pozinkovaného plechu hotová, tak sa ešte musí testovať jej tvárnosť a schopnosť zvárania.

• V decembri 2009 vyvinul nový druh TRIP ocele, na ktorú má dva európske patenty.

Celé testovanie navrhujem, vyhodnocujem a koordinujem. Okrem vývojového a testovacieho procesu mám na starosti aj komunikáciu s klientmi, ktorým novú oceľ predstavujeme. Spolupracujeme s viacerými významnými svetovými automobilkami.

Aké významné zmeny zaznamenala metalurgia posledných rokov?

V poslednom období je veľký „boom" vo vývoji ocelí pre automobilový priemysel kvôli silnejúcej konkurencii zo strany ľahkých kovov a to najmä hliníka. Za posledných 15 rokov sa pevnosť týchto ocelí zvýšila štvor- až päťnásobne! Európska únia tlačí automobilový priemysel, aby kvôli globálnemu otepľovaniu radikálne znižoval emisie oxidu uhličitého a teda aj spotrebu paliva novovyrobených automobilov.

Jeden spôsob ako to dosiahnuť, je vyvíjať ocele s vyššou pevnosťou. Pretože potom komponenty karosérie, vyrobené z takýchto ocelí, môžu byť tenšie a tým pádom sa zníži celková hmotnosť automobilu, čo má za následok jeho nižšiu spotrebu a aj nižšie emisie oxidu uhličitého. A navyše vďaka vyššej pevnosti sú automobily odolnejšie voči nárazom, takže sú aj bezpečnejšie.

Už v mladom veku ste dosiahli úspechy, na ktorých niektorí vedci pracujú celý život. Nepremýšľali ste napríklad nad akademickou dráhou, aby ste sa posunuli ešte ďalej?

Síce mám len 33, ale v Rakúsku by som už mohol ísť robiť profesora na univerzitu. Majú tam iný systém ako na Slovensku, profesúra je pre nich skôr post, pre ktorý človek zastáva na univerzite, ako akademický titul.

Medzičasom mi popri mojej práci už aj ponúkli funkciu hosťujúceho profesora na univerzite Jana Keplera v Linzi, ktorú budem od začiatku septembra tohto roku zastávať. Znamená to prednášanie fyzikálnej metalurgie, v podstate fyziky kovov, dve hodiny týždenne, takže to môžem pokojne skĺbiť aj s prácou.

Voestalpine Stahl GmbH, oceliareň v rakúskom Linzi, v ktorej pracuje slovenský vedec.

(Foto: voestalpine.com)

Ste Slovák a v Rakúsku zastávate veľmi vysoký post. Dávajú vám Rakúšania pocítiť, že nie ste „ich"?

V tomto smere som nepocítil žiadne tlaky kvôli tomu, že som Slovák. Ale je dosť možné, že je to preto, že som prišiel z Belgicka. Prišiel som z vyššej úrovne, ako je v Rakúsku. Ak by som prišiel zo Slovenska, tak by mi to asi dali pocítiť. Z rozprávania totiž viem, že tu panuje určité podceňovanie, pretože sme krajina bývalého socializmu.

V zahraničí ste známy, ale čo na Slovensku? Myslíte si, že vaši krajania a odborníci z oceliarstva o vás vedia?

Ohlasy na moju prácu zo Slovenska už sporadicky zaznamenávam. Doteraz som sa na Slovensku okrem rodnej trnavskej univerzity príliš nezviditeľňoval. Teraz som však vstúpil do Vedeckej spoločnosti pre náuku o kovoch pri Slovenskej akadémii vied (SAV).

O vedcoch sa hovorí, že ich život je veda. Je to tak aj vo vašom prípade? Čo je pre vás dôležité okrem práce a výskumu?

(Úsmev...) Myslím, že je to z veľkej časti pravda. Keď som bol mladší, sústredil som takmer všetok čas na štúdium a kariéru. Bolo to pre mňa prvoradé. Potom som si uvedomil, že by som si chcel založiť rodinu a usadiť sa. Aj preto som sa rozhodol ostať pracovať kúsok od Slovenska. Aby som si mohol hľadať ženu...(smiech).

Teraz je pre mňa najdôležitejšia rodina. Nedávno som sa oženil, manželka je Slovenka. Presťahovala sa za mnou do Linzu. Uvažujeme, že si založíme rodinu. Keď prídem domov snažím sa venovať jej a neriešiť len prácu.

Stále platí, že veľa úspešných ľudí z rôznych odborov zo Slovenska uteká. Prečo je to tak?

Určite kvôli nelichotivým podmienkam v oblasti vedy a výskumu. Ide najmä o financie. Každá vláda tvrdí, že dá viacej peňazí na vedu, stále je však veľmi podvyživená. Preto sa veda na Slovensku môže len veľmi ťažko rozvíjať.

Slovensko prispieva do vedy a výskumu menej ako 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je bohužiaľ žalostne malo. Len pre porovnanie, Česká republika investuje do vedy a výskumu okolo 1,5 % HDP a Rakúsko dokonca viac ako 2,6 % HDP.

Naša firma vedu a výskum tiež nepodceňuje a prispieva sumou presahujúcu 100 miliónov eur ročne. S otázkou financií súvisí aj koľko slovenskí vedci zarábajú a aké zastarané vybavenie majú. Druhá vec je, že na Slovensku máme prevažne výrobný priemysel a prepojenie priemyslu s výskumom je nedostatočné. Nechcem hovoriť, že tu nie je vôbec nič, ale oproti iným krajinám je to veľmi slabé.

Oceliarsky génius Daniel Križan ide proti prírode.

(Foto: Ing.Veronika Galbavá)

Predstavujeme

Dr.Ing. Daniel Križan je vedec v oblasti materiálového inžinierstva, vývoja ocelí pre automobilový priemysel.

Narodil sa v roku 1977 v Bratislave. V roku 2000 obhájil titul inžinier na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave.

Doktorát v oblasti materiálového inžinierstva so špecializáciou na vývoj vysokopevných ocelí pre automobilový priemysel mu udelili v roku 2005 na univerzite v belgickom Gente.

Je držiteľom ocenenia kanadskej metalurgickej spoločnosti, ktoré mu udelili v roku 2003 vo Vancouveri. Počas štúdia sa stal aj prvým nebelgickým vedúcim na univerzite v Gente, keď tri roky riadil oddelenie vákuovej metalurgie a odlievania.

V decembri 2009 vyvinul nový druh TRIP ocele, na ktorú má dva európske patenty. Je autorom asi 20 vedeckých publikácií prezentovaných na medzinárodných vedeckých konferenciách prevažne v USA a Kanade a publikovaných v zahraničných odborných časopisoch

V súčasnosti pracuje v rakúskej oceliarni voestalpine Stahl v Linzi ako hlavný koordinátor výskumu a vývoja vysokopevných ocelí pre automobilový priemysel obsahujúcich zvyškový austenit.

kontakt na autorku