„Úlohou technických fakúlt, takých ako je naša MTF STU, je rozvíjať potenciál šikovných mladých ľudí - nielen ten odborný, ale aj ľudský, vzťahový, emocionálny“, hovorí novozvolený dekan Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave.
prof. Ing. Miloš Čambál, CSc.
Vyštudoval Strojárskotechnologickú fakultu SVŠT v Bratislave (dnešná Materiálovotechnologická fakulta STU so sídlom v Trnave) v r. 1988, v r. 2003 habilitoval v odbore Priemyselné inžinierstvo a manažment, v r. 2013 bol inaugurovaný v odbore Priemyselné inžinierstvo. Od začiatku svojej kariéry pôsobí na svojej Alma mater Materiálovotechnologcickej fakulte STU so sídlom v Trnave, kde v súčasnosti pôsobí piaty rok ako dekan fakulty.
Obhájili svoje post dekana MTF STU. Za ostatný rok sa toho veľa zmenilo, prešli sme si online výučbou, protestom vysokých škôl, legislatívnou zmenou vysokoškolského zákona, vojnou na Ukrajine, ktorá dokonca stále trvá a do toho všetkého sa musíme vysporiadať aj s energetickou krízou, môžete skúsiť zhodnotiť toto obdobie?
Externé podmienky, ktoré samozrejme ovplyvňujú život na fakulte, boli a sú extrémne zložité. Vlastne počas celého funkčného obdobia sa na nás valila jedna katastrofa za druhou - pandémia, ktorá nás takmer na dva roky „hodila“ do online priestoru, vláda SR, ktorá svojimi rozhodnutiami devastuje vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku, a vojenský konflikt na Ukrajine. No a v neposlednom rade aj energetická kríza, ktorá je zrejme logickým vyústením spomínaných faktorov.
Nezvyknem sa sťažovať na veci, ktoré neviem reálne ovplyvniť, skôr sa pokúšam hľadať riešenia. A dobrá správa je, že slovenské univerzity ukázali schopnosť reagovať aj na takto závažné výzvy a sú veľmi potrebné pre normálne fungovanie spoločnosti a jej perspektívu do budúcnosti.
Z tohto pohľadu vidím aj úlohu Materiálovotechnologickej fakulty STU, ktorá je schopná produkovať racionálne rozmýšľajúcich mladých ľudí, komplexné osobnosti, ktoré by mali byť zárukou, že sa naša spoločnosť bude vyvíjať pozitívnym smerom.
Venujme sa najskôr téme novely vysokoškolského zákona. Vysoké školy sa snažili o komunikáciu a na ministerstvo zasielali množstvo pripomienok, mnohé však boli odignorované. Ako hodnotíte výslednú podobu novely?
Z môjho pohľadu novela vysokoškolského zákona priniesla do života vysokých škôl veľký legislatívny chaos. Niektoré procesy sú doslova paralyzované. Tvrdili sme to už počas tvorby novely a teraz sa to ukázalo v reálnom živote pri jej aplikácii do praxe. Totiž legislatívne procesy pri tvorbe zákonov sú nastavené určitým spôsobom, z nejakého dôvodu. Iba ak dodržíte všetky kroky, tak na ich konci môže byť kvalitný výsledok. Ak pripravujete zákony bez toho, aby ste ich komunikovali s tými, ktorí ich budú aplikovať v praxi, nemôže to fungovať.
Pán dekan, máte za sebou štvorročné obdobie vo funkcii dekana. Vyhrali ste voľby na ďalšie funkčné obdobie. Aký je to pocit, po štvorročnom období, byť znovuzvolený?
Najmä zaväzujúci. Dostal som ja a ľudia, s ktorými spolupracujem, veľmi silnú pozitívnu spätnú väzbu, podporu a dôveru. Funkcia dekana na takej významnej fakulte, akou je tá naša, Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave, je pre mňa česť, prijímam ju s pokorou a rešpektom, ale zároveň aj s vysokými ambíciami a chuťou robiť všetko možné aj nemožné pre blaho fakulty, jej zamestnancov a študentov. Uvedomujem si, že takéto slová môžu vyznieť ako všeobecné frázy, ale našťastie, s mojimi kolegyňami a kolegami vo vedení fakulty sme za ostatné štyri roky dokázali, že za našimi slovami sú aj konkrétne činy a výsledky.
Chceme v tom pokračovať aj v nasledujúcich štyroch rokoch a naplniť očakávania ľudí, ktorí nám dali dôveru.
Poďme teraz trochu bilancovať. Čo sa vám za štyri roky vo funkcii dekana podarilo spraviť?
Ak to poviem veľmi všeobecne, tak napriek už tým viackrát spomínaným veľmi nepriaznivým externým podmienkam sa podarilo udržať kvalitatívny rast fakulty. Nastavili sme procesy a stabilizovali sme ľudský potenciál. Výsledok je, že MTF STU rastie takmer vo všetkých kľúčových výkonových parametroch – asi by som dlhšie vymenovával, ale stručne uvediem aspoň niektoré: rastú nám finančné prostriedky, ktoré získavame z výskumných projektov; stúpa počet riešených zahraničných projektov; máme viac bonitných publikácií vo významných vedeckých časopisoch; narastajú citácie a ohlasy na publikačnú činnosť našich výskumníkov, pedagógov a doktorandov; evidujeme vzostup počtu patentov a úžitkových vzorov a iné. Podľa mňa je toho dosť a v normálnych štandardných podmienkach by takto kvalitatívne narastajúca fakulta nemala mať žiadne problémy s financiami, ale žiaľ, stav z externých podmienok je taký, aký je.
Ďalej by som rád spomenul, že sme investovali do rozvoja fakulty – vybudovali sme viacero nových laboratórií, učební s moderným vybavením z vlastných prostriedkov.
Naštartovali sme kvalifikačný rast zamestnancov fakulty, máme nových mladých a zároveň kvalitných docentov, profesorov, vedcov s vedeckým kvalifikačným stupňom. To je veľmi dôležité, na rozdiel od iných fakúlt sa nám darí udržať vysokokvalifikovaný personál, to je jediná záruka rozvoja do budúcnosti.
Dôkazom toho, že takéto výsledky nevidíme iba vo vnútri, ale vnímajú ich takto aj externé subjekty, je fakt, že nás oslovujú významné spoločnosti s návrhmi na spoluprácu. Okrem už takých stabilných partnerov ako Trnavská automobilka Stellantis, Schaeffler Skalica, ZF, BOGE Ellastmetal, ŽOS, Volkswagen, sa objavujú ďalšie - aktuálne veľmi progresívna forma spolupráce so spoločnosťou MASAM s.r.o.. Sme pozývaní do významných inovačných konzorcií a klastrov (napr. INOVATO).
Samozrejme, snažíme sa zvýšiť aj pracovný a študijný komfort pre našich študentov a zamestnancov – Coworkingové priestory, ubytovanie, športoviská (telocvičňa, posilňovňa, aktuálne plaváreň). Pripravujeme rekonštrukciu viacerých vnútorných aj vonkajších priestorov v Campuse.
Vizualizácia práve rekonštruovanej plavárne MTF STU.
Vizualizácia pripravovanej rekonštrukcie študovne a coworkingového priestoru pre študentov.
Vizualizácia pripravovaného MTF Startup coworking space.
Vizualizácia spoločných oddychových priestorov MTF STU.
Vyzerá to tak, že kvalita je na Materiálovotechnologickej fakulte v Trnave nastavená veľmi dobre...
Som o tom presvedčený. Chodíme po svete, po fakultách, kde sa realizujú podobné študijné programy ako u nás, stretávame sa s ich učiteľmi, výskumníkmi, študentami, vidíme priestory, merateľné ukazovatele... Preto môžem zodpovedne vyhlásiť, že na MTF STU v Trnave dosahujeme porovnateľnú kvalitu so špičkovými vzdelávacími inštitúciami, minimálne v okolitých krajinách.
Poďme teraz k cieľom - naplnili sa tie, ktoré ste si stanovili na začiatku predchádzajúceho funkčného obdobia?
Ciele sme si nastavili v dlhodobom zámere fakulty, ten sa stanovuje na šesť rokov, a postupne sa nám ich darí plniť. Niektoré som už spomenul v predchádzajúcej odpovedi. To, čo nás asi najviac trápi, je jeden z cieľov, ktorý sa nám zatiaľ nedarí splniť – zastaviť pokles počtu študentov. Myslím si, že aj pre našu spoločnosť je dôležité, aby sme túto krivku úplne otočili.
V čom vidíte príčinu tohto poklesu? Čo mladých ľudí tak odrádza, resp. menej motivuje? Je „technika“ taká náročná, alebo je to matematikou alebo fyzikou?
Táto téma by si vyžadovala dlhší rozhovor, ale skúsim byť stručný. Pokles počtu študentov je aktuálne problémom všetkých technických fakúlt nielen na Slovensku. Pritom Materiálovotechnologická fakulta v Trnave nie je iba úzko špecializovaná strojarina, okrem technológov a odborníkov na materiály vychovávame aj informatikov, mechatronikov, manažérov, priemyselných inžinierov, personalistov, odborníkov na integrovanú bezpečnosť, samozrejme s orientáciou prioritne na priemysel, ale nielen na toto odvetvie hospodárstva.
Všetko sú to odbornosti vysoko žiadané na trhu práce, aj s perspektívou do budúcnosti. Našich absolventov zamestnávatelia vyhľadávajú, komfortne sa uplatňujú, sú veľmi slušne finančne ohodnotení .
Napriek tomuto všetkému, záujem o štúdium na technikách nie je adekvátny požiadavkám trhu práce. Tých príčin je viac, ale možno by som vybral jednu z nich. Ak urobíte nejaké strategické rozhodnutie, tak jeho dôsledky sa môžu prejaviť až po určitom čase. Ak sa na základných a stredných školách znížil počet hodín matematiky a fyziky čo len o jednu hodinu, tak celkovo počas štúdia je to kvantum hodín, o ktoré bola ochudobnená daná oblasť. A nejde iba o vedomosti, ale aj vzbudenie záujmu a zanietenia mladej generácie pre prírodné vedy. My na fakulte, samozrejme, nevychovávame matematikov alebo fyzikov, avšak logické myslenie a základy prírodných vied sú jednoducho pre naše študijné programy potrebné.
Spomenuli ste náročnosť. Nič z toho, čo získate ľahko alebo bez námahy, nemá zvyčajne trvalú hodnotu. Ak sa študenti rozhodnú pre ľahšiu cestu získania vysokoškolského diplomu a potom sú nezamestnaní alebo robia podkvalifikované práce mimo svojho odboru, je to ich voľba. Nerozumiem jej, ale akceptujem ju. Je to však problém aj pre celú spoločnosť, pretože financujeme vzdelávanie, ktoré neprináša spoločnosti takmer žiadnu pridanú hodnotu!
Samozrejme, nesedíme so založenými rukami. Snažíme sa v tomto smere robiť konkrétne kroky. Keď podpora neprichádza odtiaľ, odkiaľ by mala prichádzať, musíme si pomôcť sami. Preto sa spájame s progresívne rozmýšľajúcimi podnikmi, s rôznymi inovatívnymi klastrami, so strednými školami, pripravujeme a už aj realizujeme niektoré projekty týmto smerom. Musíme rozrušiť stereotyp o „špinavej zaolejovanej práci“ absolventov technických vysokých škôl, ktorý zrejme ešte stále v našej spoločnosti pretrváva. To sú myšlienky z minulého storočia. Dnes už ide o vysoko sofistikované pracovné pozície. Verím, že sa nám to podarí. Nebude to síce hneď a skokovo, ale som optimista, že aj v tomto budeme úspešní.
Vždy sa dá takmer všetko zlepšovať. Najzásadnejšie pre mňa je: stabilizovať kľúčových zamestnancov fakulty, pretože bez kvalifikovaných, rozumných, lojálnych a motivovaných ľudí sa nedá robiť vlastne nič – čiastočne sme sa posunuli, ale v tejto oblasti nás čaká ešte práca; zastaviť pokles počtu študentov – v ostatných štyroch rokoch sa nám ho podarilo zmierniť, ale ako som už spomínal, potrebujeme tú krivku nastaviť smerom hore. Takmer každý deň mám na rokovaní predstaviteľov nejakej firmy, ktorí si pýtajú našich absolventov. Potrebujeme zvýšiť počet študentov na vstupe a potom pracovať aj na tom, aby ich čo najviac bolo úspešne na výstupe. A napokon - ďalej investovať do zvyšovania pracovného a študijného komfortu pre našich zamestnancov a študentov.
Pán dekan, čo by ste na záver odkázali našim študentom Materiálovotechnologickej fakulty v Trnave?
Môj odkaz študentom našej fakulty je: užívajte si vysokoškolské štúdium, v pozitívnom zmysle tohto slova. Myslím, že som niečo podobné povedal aj takto pred rokom v našom prvom podcaste, a po nedávnych nešťastných udalostiach v Bratislave to nabralo ešte väčší význam. Predovšetkým si vaše vysokoškolské štúdium užívajte! Žijete zrejme najkrajšie obdobie vášho, nielen študentského, života.
Úlohou technických fakúlt, takých ako je naša MTF STU, je rozvíjať potenciál šikovných mladých ľudí, nielen ten odborný, ale aj ľudský, vzťahový, emocionálny. Vychovávame inteligentných ľudí, schopných logicky a kriticky rozmýšľať. Buďte aktívni! Prosím, nebuďte ľahostajní k tomu, čo sa deje okolo vás. To je asi jediné, čo môže zachrániť našu spoločnosť. A nemám na mysli iba slovenskú.
Načerpajte čo najviac dôležitých kompetencií do vášho budúceho života. Som presvedčený, že na našej fakulte máte od koho. A aby som sa vrátil k pôvodnej myšlienke: „užívajte si to“!
Pozn.: tento rozhovor bol pripravený v 10/2022.
Foto: archív MTF STU
