V prvom momente, ako som dostala mail s prosbou o vytvorenie článku na stránku MTF som bola mierne skeptická. Vzhľadom na to, že sme museli spolu s Karolínou mobilitu prerušiť a tým nám aj vzniklo množstvo problémov, či finančných, aj ohľadom mobility. Avšak postupne, ako som začala rozmýšľať nad svojím pobytom v Nemecku, našla som viac pozitívneho ako negatívneho.
Moje rozhodnutie o vycestovaní ovplyvnilo i to, že som sa chcela zdokonaliť v jazykoch a spoznať nových ľudí a ich kultúru, nové prostredie, mestá a prírodu. Po všetkých vybavovačkách, papierovačkách a posledných nákupoch pred cestou, prišiel deň nášho odchodu. Zo Slovenska sme vycestovali 6.3. 2020. Po príchode do Coburgu nás čakal náš buddy, ktorý nám ukázal naše ubytovanie a previedol nás po campuse. Ubytovaná som bola v jednom z internátov, ktoré sa nachádzali v areály školy. Mala som svoju samostatnú izbu s kuchynkou, kúpeľnou a WC. Veľmi sa mi páčilo, že v Coburgu bola škola otvorená nonstop. Rovnako boli otvorené aj niektoré učebne (počítačové aj klasické), kde sa mohli študenti stretávať, pracovať na projektoch alebo sa učiť.
Vzhľadom na situáciu ohľadom Koronavírusu vo svete, sme sa nestihli zúčastniť riadneho vyučovania. Školu uzavreli do 20.4.2020. Namiesto toho nám bola ponúknutá forma online výučby na portáli Virtuelle Hochshule Bayern. Okrem toho sme začali pracovať na projektu s témou Digitalizácia vs. univerzity v Nemecku, Mexiku a na Slovensku. Kde sme si predstavili platformu, v ktorej sme tento projekt vytvárali. Mali sme video hovory s profesorom, ktorí nám vysvetlil priebeh predmetu a témy na prezentáciu. Prezentáciu o digitalizácii všeobecne sme odprezentovali a dostali ďalšiu tému ohľadom výskumu obchodného procesu. Ako sa bude ďalej tento projekt vyvíjať a aké závery z neho vyplynú sa už nedozviem. Keďže svoju mobilitu ukončujem s nádejou, že o rok sa budem môcť vrátiť a užiť si Erasmus so všetkým, čo k nemu patrí. Avšak ešte mesiac po návrate na Slovensko som študovala online formou nemeckú univerzitu. Platforma VHB je skvelá. Výučba je rozdelená do jednotlivých modulov a každý modul sa ukončuje testom. V module sa nachádzajú ďalšie cvičenia rozdelené na jednotlivé celky. Látka je veľmi dobre spracovaná, prehľadná. V jednom hárku s cvičeniami sa nachádza všetko. Videá, doplňovačky, teória, čítanie s porozumením, priraďovacie cvičenia a podobne. Záverečné testy sú robené podobnou formou.
 |
 |
||||
 |
|||||
Dva týždne na mobilite sú nedostačujúce na to, aby som vedela povedať či Erasmus splnil to čo som od neho očakávala. Na druhej strane môžem povedať, že aj za tie dva týždne som toho zažila naozaj veľa. Ľudia na univerzite aj mimo nej boli veľmi milí a ochotní. Všetci nám pomáhali, ukázali nám mesto, najlepšie bary či reštaurácie a pamiatky. Zobrali nás do karaoke baru, na spoločnú večeru a mnoho ďalších spoločných aktivít.
Situácia sa ale začala natoľko zhoršovať, že sme sa museli z mobility vrátiť. Cesta bola (aspoň pre mňa) naozaj psychicky aj fyzicky náročná. Nevedeli sme, ako a kedy sa dostaneme domov, či prejdeme vôbec cez hranice. Celú cestu sme konzultovali s veľvyslanectvom v Mníchove a v Berlíne. Rovnako v kontakte sme boli aj s našou univerzitou na Slovensku. Nakoniec nám bola z veľvyslanectva v Mníchove odporučená cesta vlakom. Cesta nezačala najlepšie... Hneď skoro ráno nám zrušili vlak, ktorým sme mali cestovať – našťastie pridali náhradný prípoj. Ale viete si predstaviť ten stres? No ešte lepšie bolo, keď sa mi hneď pod mojím internátom pokazil kufor a odtrhli sa mi z neho kolieska. Áno, cesta bola náročná, ale spolu s Karolínou sme sa vedeli vynájsť a túto cestu zvládnuť. Vlaky zívali prázdnotou, stanice tiež. Počas cesty sme stretli minimum ľudí. Vlakom sme pricestovali až do Kittsee, kde nás čakala Karolínina mamina, ktorá nás odviezla do domácej karantény. Na hraniciach sme nemali žiadne problémy a kontrola prebehla veľmi rýchlo.
V mimoriadnej situácii, ktorá nastala bola podľa mňa veľmi dobre zvládnutá pomoc študentom. Informácie ohľadom aktuálnej situácie sme dostávali primárne z našej alma mater. Koordinátorka v Nemecku nám dávala informácie o vývoji situácie v Nemecku. A od koordinátorky z domácej univerzity zas informácie zo Slovenska. V prípade, ak nastane takáto situácia netreba sa ničoho obávať. Či už zo zahraničnej alebo domácej univerzity dostanete potrebné informácie a pomocnú ruku.
Počas našej mobility a hlavne cesty domov nám boli všetci veľkou oporou, za čo by som sa chcela veľmi poďakovať. Oddeleniu Zahraničných projektov a zahraničných vzťahov, patrí osobitná vďaka, za to, že ste s nami boli v neustálom kontakte, boli ste našou psychickou podporou a mohli sme sa na Vás s čímkoľvek obrátiť počas celej našej cesty, ale aj teraz.
Na záver by som napísala len toľko. Môj Erasmus neskončil zrovna ružovo. Ale aj tak vám odporúčam vycestovať. Už za tie dva týždne na mobilite vám viem povedať, že sa Vám to bude páčiť.
Bc. Bibiana Masaryková
