Som študentkou MTF už nejaký ten piatok a ešte skôr, ako som začala študovať na vysokej škole som vedela, že ak sa tam raz dostanem, nezaobíde sa to bez vycestovania do zahraničia prostredníctvom programu Erasmus +. Moja nedočkavosť vycestovať bola taká veľká, že som si prihlášku na štúdium do Dánska podala hneď 4 mesiace po začatí štúdia na MTF a po niekoľkých týždňoch som našla v mailoch tú najočakávanejšiu vetu “I am pleased to inform you…”. SOM PRIJATÁ!
A po tomto euforickom výkriku do sveta prišla - a s odstupom času viem 100% povedať, že úplne ZBYTOČNÁ panika a stres. Nebudem klamať, ale rozhodne by som sa nenazvala tou najlepšou “ingliš spiking grl” ale bolo mi jasné, že čo som si zaumienila, to si aj dokončím a upokojovala ma myšlienka, že keď už naozaj nebudem vedieť čo, a ako - ruky nohy mám, telesná mi ide na jednotku, Denisa dohovoríš sa. Priemyselné manažérstvo na MTF som vymenila na pár mesiacov za odbor Marketing management na International Business Academy v Koldingu, a predmetovo to bolo úplne skvelé, pretože väčšina sa mi zhodovala. Vyriešili sa všetky papierovačky a dátum vycestovania sa neúprosne blížil.
Vďaka skvelej organizácií zahraničnej univerzity, som mala pár mesiacov pred príchodom prístup ku všetkým stránkam na sociálnych sieťach, ktoré sa týkali ubytovania, alebo aj rôznym skupinám, kde bola drvivá väčšina študentov mojej školy. A presne takto, som si aj našla ubytovanie. Na Facebooku. Škandinávia je skvelá krajina pre Erasmus - najšťastnejší národ, najlepšia voľba - až kým príde na lámanie chleba a vy si uvedomíte, že za prenájom jednej izby, ktorú oni nazývajú bytom musíte zaplatiť 400 Eur. Nie, neodradilo ma to od vycestovania. Počítala som s tým.. počítala som s tým, že to bude drahé a celé leto som samozrejme brigádovala, aby som si mohla dovoliť (nazvime to lepší komfort.. lepší komfort pre bývanie v jednej izbe), tak teda lepší komfort, pretože Škandinávia naozaj nie je lacná záležitosť. Mojím životným šťastím je však natrafiť v takýchto situáciách na skvelých ľudí a práve v tomto momente som si našla spolubývajúcu. Áno. Do izby, ktorá sa nazývala bytom sme sa sťahovali dve. Dve ženy, 6 kufrov a jedna izba - lacnejší byt! Poviem Vám to asi tak, že by som sa hneď vrátila do týchto čias, do čias začiatku štúdia na mód IBA s mojou spolubývajúcou. Pred oficiálnym začatím semestra sme mali jeden veľký uvítací deň v škole, kde sme dostali všetky potrebné informácie nielen o škole, ale aj o meste.
Dokonca sme dostali malý balíček, ktorý obsahoval SIM kartu, mapy či zľavové kupóny na rôzne atrakcie (a pivo). Prvý týždeň bol skôr taký oťukávajúci, ale zároveň to bol týždeň, kedy sme si vybavili všetky potrebné dokumenty, ktoré sme potrebovali pre život v Dánsku. A ak si myslíte že na Slovensku všetko dlho trvá, nenavštívili ste dánske úrady. O všetky potrebné, karty či povolenia, sme si veľmi rýchlo podali žiadosti, ale to bola teda čakacia lehota hodná letných prázdnin - sú predsa najšťastnejší, ale najpomalší zároveň. Samozrejme, že to nebol žiaden problém, len som mala potrebu vypichnúť takúto ich vlastnosť, že sa nikam neponáhľajú a na všetko majú čas. Samozrejme, že je potrebné vyzdvihnúť školou organizovaný “fresher day”, po ktorom ste sa jednoducho spoznali zo všetkými spolužiakmi (v mojej triede bolo 12 rôznych národností) a myslím, že tam opadol môj strach z komunikácie v angličtine.
Škola začala. Veľmi sa mi páčilo, že sme nemali fixný rozvrh a nie všetky predmety som študovala od začiatku štúdia. Niektoré nabehli do rozvrhu až po mesiaci či dvoch no vždy, keď prišiel nový predmet, nejaký skončil. Predmety na seba veľmi nadväzovali takže zaspať na Business law a nevedieť to spojiť s Marketingom, na ktorý by som už relatívne nezaspala, bolo dosť náročné ale nič nezvládnuteľné. Štúdium prebieha hlavne v skupinách, kedy po dobratí väčšej časti celku táto skupina vytvára projekt. Na jeho vypracovanie študent potrebuje informácie zo všetkých doposiaľ navštevovaných predmetov. Skvelé je, že to nie je len hocijaký projekt. Niekoľko krát nám projekt zadávali a prezentovali manažéri rôznych reálnych firiem, alebo nám ho vymysleli učitelia. No vždy sme pracovali s aktuálnymi podkladmi, informáciami a veľakrát sme museli vyraziť do ulíc a robiť si prieskum sami. Učia Vás narábať s informáciami, ktoré reálne existujú, žiadne vymyslené hodnoty od buka k buku a učivo nám taktiež bolo vždy vysvetľované na konkrétnych veciach, ktoré sme všetci poznali, a teda aj rýchlejšie zapamätali – a verte mi, že veľmi veľa vecí si pamätám dodnes. Na tento projekt sme mali vždy vyhradený približne týždeň a ak ste chceli mať viac voľna, bolo najlepšie ho čo najskôr vypracovať. Takáto forma štúdia, je sen každého študenta. Je veľmi pútavá, možno by som ju nazvala aj voľnejšou a zároveň mi pripomínala akúsi formu praxe.
Učitelia, boli väčšinou pedagógovia, ktorí už predtým pracovali na rôznych vyšších pozíciách v odbore, ktorý vyučovali. Boli veľmi milí a priateľskí. Boli trošku iní, ako učitelia na Slovensku - vlastne totálne iní. Iná kultúra, iní ľudia a iné pravidlá.
Musím tiež spomenúť, že naša škola bola veľmi pekná, štýlová budova. Mali sme tam dokonca aj bar, kde sa sem tam čapovalo pivo no najlepšia vec z celej školy bola na tisíc percent kantína, kde sa podávalo jedlo vo forme švédskych stolov - našli ste tam úplne všetko. Ja, ako osoba so všetkými intoleranciami ktoré na svete existujú, som bola v RAJI. Dokonca so začiatkom jari sa jedlo pripravovalo na griloch pred školou. Bolo to skvelé.
Blížime sa ku koncu, kedy som úspešne skončila štúdium záverečnou skúškou, no domov som sa nechystala. Dánsko mi veľmi učarovalo, a rozhodla som sa, že tam ešte pobudnem cez leto a vychutnám si krajinu plnými dúškami.
Rozhodnutie vycestovať na Erasmus pobyt, bolo jedno z najlepších rozhodnutí doposiaľ. Znie to ako klišé, ale je to tak. Keď si spomeniem na niektoré situácie, ktoré by som nemusela riešiť kebyže sedím doma na zadku až by mi to bolo ľúto, že som sa v nich neocitla. Autobus, ktorý sa rozhodol, že ma nepočká o štvrtej ráno v Hamburgu, keď som bola navštíviť #erasmusparťáka v Berlíne.
Alebo ukecávanie policajta, že ja som naozaj netelefonovala počas jazdy na bicykli, či mnoho iných adrenalínových príhod, ktoré som zažila, a musela som ich riešiť po ANGLICKY a úplne SAMA. Myslím, že ak by som sa neodhodlala ísť na Erasmus, tak by som sa určite len tak neocitla v Hamburgu na autobusovej stanici o štvrtej ráno a nestretla by som tak, nazvime ho -sympatického policajta, ktorý mi samozrejme pokutu odpustil, pretože som slovenka a slovenky sú čo? - PEKNÉ. (Toto nie je úplne pravda ale myslím, že keď videl slzu, ktorá sa mi tlačila do očí, a samozrejme jasné vysvetlenie celej situácie, ODPUSTENÉ). A ! Nebyť Erasmu, neostanem v lete v Dánsku a nebrázdim ulice Kodane s tonami vytlačených životopisov, hľadajúc prácu v reštauráciách, či nehľadajú čašníčku.
Bez Erasmu, by som sa v ŽIVOTE neodhodlala, takto si hľadať prácu, a vôbec nie prácu, kde musíte stále rozprávať .., rozprávať po anglicky. Už ani neviem, ako by som do tohto článku zahrnula ľudí, ktorých Erasmus privial do môjho života. Je ich dosť, sú úžasní a zbožňujem ich. A môžete mi ich závidieť, pretože mám kamarátov po celom svete, a nemusím si hľadať Airbnb!! :) :)
Späť na MTF. Chvíľočku som sa ocitla na MTF, dokončila som si prvý stupeň štúdia, ktorý ubehol neskutočne rýchlo a zas a znova som klopala na dvere pani Rešetkovej s novou prihláškou na Erasmus. Netrvalo dlho, a vycestovala som na moju ďalšiu – a stále verím, že doposiaľ nie poslednú, mobilitu do Poľska. O tom možno inokedy. A aby som nezabudla, prihodím sem aj záver a poďakovanie no v opačnom poradí. Nepoďakovať v mojom prípade Útvaru medzinárodných vzťahov na STU a skvelým tetám pracovníčkam, by bolo najviac nemiestne na celom svete. Vo dne v noci, boli mi vždy na pomoci. Celý proces a všetky vybavovačky išli ako po masle, ste skvelé. ĎAKUJEM
Verte si, pretože sami neveríte v to, čo dokážete keď si uveríte! – hej, toto mi napadlo len tak, keď som chcela v skratke napísať, že v živote som neverila, že to všetko s prehľadom zvládnem!
Bc. Denisa Magdaléna Kuchťáková
