Tallinn Estonia, Tallinn University of Technology - TalTech

Prečo Erasmus? Prečo by vlastne niekto šiel do študovať do cudzej krajiny s tým, že by mu to EÚ preplatila? Neviem, však tam musí byť nejaký chyták, inač by chodili všetci, nie?

Rozhodnutie ísť na VŠ bolo taktiež z časti kvôli možnosti ísť na Erasmus, hoci som to po prvom roku prešvihol, tak som si povedal, prečo neísť v druhom semestri bakalárskeho ročníka a rovno ísť pracovať na praktickej časti bakalárskej práce. Čím viac je samovrahov, tým menej je samovrahov sa hovorí, no ísť do niečoho z 0 na 120% je také moje.

Popravde ma neprijali do Fínska kvôli priemeru, tak do Estónska, ktorá bola druhá možnosť – a koniec koncov najlepšia vec, aká sa mohla stať – keďže Helsinki sú trajektom hoďku a pol za 20€ spiatočne a ceny sú nehorázne vyššie vo Fínsku (či už ubytovanie, ktoré začínalo myslím na 300€, jedla, a iných nápojov).

Papierovačiek bolo pár, nič hrozné, za jeden celý deň sa dalo všetko vyriešiť – ďakujem za ochotu pani Rešetkovej a koordinátorkám z ÚMV. Keďže som začal sólo cestovať pár mesiacov pred Erasmom, tak som si z toho ťažkú hlavu nerobil, research o krajine som si pravdaže spravil až po príchode (treba sa nechať prekvapiť), cestu z letiska na ubytko som taktiež riešil až pri električke.

Ešte pred začiatkom – v Estónsku som bol dvakrát, minulý rok som pacoval na praktickej časti bakalárskej práce v kyberneticko-fyzikálnom laboratóriu a 3 mesiace nestačili, takže som sa rozhodol ísť aj tento rok koncom januára, na celý semester, poštudovať a pocestovať trochu viac, takže článok bude zameraný na praktické skúsenosti z oboch pobytov.

Hlavné na začiatok – angličtina, vec, z ktorej pomaly každý robí svetový problém. Popravde na základnej škole som patril asi k najhorším – či už sa mi to učiť nechcelo alebo som nemal vtedy motiváciu, whatever, po príchode sa dá ľahko rozkecať a hlavne – nikto nerieši perfekcionizmus, predložky, hocičo, erasmák erasmákovi rozumie pretože obaja majú väčšinou angličtinu ako cudzí jazyk a profesori to chápu a rešpektujú (pravdaže je treba mať aspoň úroveň B2 – čo sú v praxi základy a slovo, na ktoré sa nedá spomenúť sa dá obkecať alebo vysvetliť inou vetou. Už po prvom Erasme mi veľa ľudí povedalo, že mám výbornú angličtinu (až na ten ruský prízvuk, ktorého sa ťažko zbavuje). Takže netreba sa báť, nikto sa vám smiať nebude ani vám hlavu neodkusne.

K ubytovaniu – šikovná koordinátorka Kerti posiela milión mailov, inštrukcii o orientačných dňoch, možností ubytovania – dva školské internáty, cena skoro rovnaká, jeden minútu od školy – 230€ na mesiac, ktorý vyzerá ako väzenie, bunka je určená pre 4 ľudí v 2 izbách a druhé je 23 minút autobusom (ktoré sú zadarmo pre študentov v celom Talline) a taktiež sa nachádza 5minút pešo od centra, stojí 240€ na mesiac cca, vyzerá pre zmenu ako nemocnica – jedna dlhá chodba, izby po bokoch pre 2ľudí (možnosť izby pre seba za dvojnásobok), spoločné kúpeľne a toalety... no resp. oddelené, spoločné sú po 2 týždňoch alebo.. Ničoho sa netreba báť, kapacita je 64 ľudí a na konci ste jedna veľká rodina, takže o to zaujímavejšie :)), spoločná kuchyňa a spoločenská miestnosť sú hlavnou výhodou – to znamená, že hneď na ubytku denne je možné stretnúť a spoznať mnoho ľudí, v kuchyni nikdy neješ sám/a, niekedy ani svoje jedlo, varenie a učenie variť svoje národné jedlo ide lepšie než v televíznej relácii a nemôžu chýbať párty.

Upratovanie kuchyne po tom čo vybuchol digestor a prišli 3hasičské autá (dostali sme 30pízz, koly a nové digestory)

Sú aj iné možnosti ubytovania – Apartmány Larsen, Karu a mnoho viac, no len tieto dva od Academic Hostelu sa k vám dostanú v maily jedine od univerzity.

Opustené väzenie Rumu na jazere počas -20°C (Endla je názov ubytka v centre, Endla family sú tí čo tam ležia čo ma za tento nápad ležať na zemi ukameňovali)

Počas tohto semestra sa mi splnil menší sen – bývanie v centre mesta, keďže Corona zavítala aj do Estónska (síce na chvíľu, zvládli to perfektne, myslím, že už koncom apríla sme jedli v reštaurácii vo vnútri, rúška nepoužíval nikto, škola sa znova otvorila v polovici mája, a koncom sme stihli ešte pár párty. Koniec-koncov ešte za menšiu cenu než v školskom ubytovaní sme bývali 200 metrov od hlavného námestia a posledné 2 týždne aj v 4-poschodovom mezonete s terasou na úrovni striech starého mesta.

Uškriekaná Grékyňa Maro a byt s úžasným výhľadom

Na štúdiu v zahraničí ma lákalo hlavne študovať na univerzite v cudzom jazyku, spoznať milión ľudí z každého kúsku sveta, cestovať, zlepšiť sa v angličtine a naučiť sa prípadne iný cudzí jazyk (Estónčinu bohužiaľ nie, ani nasilu, ani keby mi za to platili), zlepšiť si soft skills, otvoriť myseľ, ako sa len dá a omnoho viac.

Čo tak povedať o Estónsku... keš som nepoužil za oba pobyty, myslím, že je to najsilnejšie digitalizovaná krajina Európy, ak nie sveta, všetko sa platí kartou, všetko sa dá vyriešiť z domu, má výbornú lokáciu na cestovanie po severských a baltských krajinách, relatívne nízke ceny potravín (navaril som si za mesiac za 100-120€), pri pive to už nie je taká sranda – 1,2€ supermarket, 3€ pub a 5€+ reštaurácia alebo bar, takže treba mať niečo našporené.

Estónsky systém vzdelávania sa snaží priblížiť čím najviac k Fínskemu (ktorý je myslím svetová 1.) – univerzita trvala 16 týždňov, niektoré predmety začali vyučovať od 1-8, 1-16 , 8-16 týždňa. Absolvovanie kurzov bolo flexibilné – ak sa kurz (predmet) vyučoval viackrát za týždeň, dalo sa chodiť na rôzne termíny (okrem praktických hodín, kde bolo treba pracovať v skupinách), Taltech disponuje širokou škálou kurzov pre veľa odborov v anglickom jazyku, 5-poschodovou knižnicou plne vybavenou a neskutočne modernou – ako celá univerzita, ako celá krajina. Chill zóny, automaty na kávu, kalčeto, šach ľudskej veľkosti, 3 canteeny, školské bary a kaviarne, množstvo školských organizácií, mimoškolských aktivít, seminárov, workshopov, prednášok – a omnoho viac, proste tráviť čas na univerzite bolo jedno veľké potešenie a vyššie spomenuté faktory boli na eliminovanie stresu.

Hlavne sa mi páčil prístup profesora k žiakovi – pravdaže má žiak rešpekt pred profesorom, no žiadne oslovovanie podľa titulu nebolo treba, krstné meno stačilo z oboch strán. Prístup pri vyučovaní bol zaujímavý – profesor sa snaží žiaka doviesť k výsledku pomocou menších rád – resp. uviesť ho k tomu aby na výsledok prišiel sám. Domáce úlohy/práce/práce v skupine boli každý týždeň. Možno to pre Slovenského študenta znie smiešne (však DÚ /domáce úlohy/ boli naposledy na základke), ale učivo sa učí od základov a systém je postavený na tom, aby žiak učivo chápal postupne a celkom sám a aby sa učil priebežne, čo je síce veľa roboty no výsledok je diametrálne odlišný.

Spolužiakov je možné mať z každého kúska sveta, o to zaujímavejšie je študovanie – na kurze francúzštiny som bol jediný chalan a okrem Antarktídy sme pôvodom zastávali každý kontinent.

A ste na mobilite počas veľkej noci Grécka kuchyňa chutí neskutočne!

Ohľadom cestovania – od tohto roku spustili startup Citybee (car sharing), ktorý je spojený vo všetkých baltských krajinách – takže je možné si požičať auto v Tallinne a nechať ho v Rige.

Nemci nechápali prečo sme šli 100km do malej dediny – Česká vyhliadková dedina n.1 v Estónsku

Na to, že má najvyšší Estónsky kopec 318m.n.m., krajina ponúka krásne útesy, lesy ako z rozprávky spojené s pieskovými plážami

Verejná doprava je v Tallinne zadarmo, vlaky a autobusy mimo nestoja veľa, trajekt do Helsiniek sa dá chytiť aj za 20€ obojsmerne, do Štokholmu lacnejšie lietadlom, Petrohrad s visa free busom za 40€ spiatočne, do Laponska na polárne žiary, Santa Clausa s ESN (Erasmus Student Network) – organizácia, ktorá má na starosti Erasmus študentov, robí im eventy, stará sa o nich – sprostredkujú vám lokálneho buddyho (žiaka, ktorý sa o vás postará, napríklad vyzdvihne z letiska, poskytne nejaké praktické informácie a asi viac – osobne som zistil na prvom pobyte až po 2 mesiacoch, že existuje niečo ako buddy ... email som totižto celkom odignoroval).

ESN je výborná organizácia, sám som v nej bol minulý semester – do Trnavy prišlo 40+erasmakov. Osobne to bol môj tretí Erasmus vo vlastnom meste, no to nepatrí do tohto článku. Ak máte chuť tak kontaktujte lokálnu organizáciu – je to výborné pred Erasmus pobytom alebo aj po, aby sa nestratila komunikácia v angličtine a otváranie tej ťažkej komfortnej zóny.

Tak na záver, výletov bude viac než peňazí, ktoré budete mať na ne odložené.

Polárne žiary v Laponsku, cca -23°C

Najviac ma prekvapila krajina – o Estónsku sa u nás moc nehovorí, a ak už áno tak o krajine tretieho sveta – no realita je taká, že sú pred nami o 30 rokov popredu – pomaly v každom aspekte. Roboty tam robia pizzu, robotické autá ju rozvážajú po meste, taktiež robotické ramená podávajú plyšákov v zábavnom centre v Tartu.

Ak o ľuďoch, tak aj tí sa začínajú podobať na robotov...resp. Estónci sú dosť chladný národ, pre nich pravidlo 2x2 (2 ľudia 2 metre od seba) bolo skôr hrôzou – keďže normálne majú odstup tak 5 metrov, ak nechcete Estóncovi pokaziť deň, nesadajte si vedľa neho v autobuse... Celkovo je ich len 1,4m a z toho je myslím okolo 30% Rusov, ktorých tam nemajú radi, tak celkovo je tá téma, to slovo tabu. No taktiež majú koeficient 1.4 v pomere žien ku mužom (z 24 ľudí je 10 mužov a 14 žien) –tak hor sa na podávanie prihlášok! Je to vskutku pravda, dá sa to veľmi ľahko všimnúť na uliciach, v autobusoch, všade.

Z druhej strany som nevidel viac inteligentnejší národ, keďže sú chladný, menej sociálny, tak trávia viac času nad inými vecami. Taktiež si nespomínam, že by som videl jednu obéznu osobu za 8 mesiacov čo som tam dokopy bol. Športové centrum býva preplnené, na bicykli sa jazdí aj cez zimu a hýbe sa tam asi každý! Jedna z prvých vecí, čo sa otvorila počas stavu núdze boli fitnes centrá.

Ak mám niečo odporučiť tak najprv by som si podal prihlášku, nastúpil do lietadla a proste šiel, nie je to žiadny mama hotel, treba sa pripraviť na to, že do izby môžete schytať hocikoho a či už si zvyknete na jeho iné zvyky a on si zvykne na vaše je na vás, niekedy sa stane, že sa to nedá vydržať, ale rozdiel medzi zahraničným a lokálnym spolubývajúcim je len obšírnosť slovnej zásoby.