Prejsť na obsah
Oddelenie zahraničných projektov a zahraničných vzťahov

Prečo ísť na Erasmus +?  Moja skúsenosť s mobilitou

Čo to vlastne ten Erasmus + je? Ide o program Európskej únie na podporu vzdelávania, v rámci, ktorého môžete ísť študovať na zahraničnú univerzitu (prípadne funguje aj Erasmus stáž). Tieto informácie buď už máte, alebo je jednoduché si ich dohľadať. Prečo tento program využiť? Všade budete počúvať „aké je to super“, zlepšíte sa v cudzom jazyku, spoznáte veľa nových ľudí, nové miesta, získate mnoho skúseností, ... Možno si poviete, že všetko sú to len sladké reči, ako vás na Erasmus nahovoriť. Tak aká je realita? Nie sú to sladké reči, aj v skutočnosti to tak je.

Motivácia prečo vycestovať môže byť rôzna. Či si chcete skúsiť štúdium v zahraničí a zameriavate sa najmä na štúdium; alebo je vašou predstavou polročná dovolenka v zahraničí založená na každodennej párty - každý si nájde to svoje. Pre mňa to bola potreba vypadnúť na nejaký ten mesiac z bežného života a mať v životopise stáž v zahraničí. Skúsim teda opísať priebeh celého Erasmu spolu s mojimi skúsenosťami a dojmami.

Všetko to začalo ešte niekedy 2 roky dozadu po prednáške ÚMV na fakulte. Možnosť študovať v zahraničí od začiatku vyzerala skvelo, ale keďže ma čakal bakalársky ročník, rok som myšlienku Erasmu len uchovával v hlave a rozhodol sa ísť až v prvom inžinierskom ročníku. Fakulta má zmluvy s rôznymi univerzitami, ale keď hľadáte univerzitu s podobným odborom a predmetmi ako je ten váš a máte nejaké preferencie, kam ísť chcete a kam nie, je to celkom náročný proces. Po vašom prijatí na univerzitu už je to celé pomerne jednoduché. Veľa ľudí sa sťažuje na priveľa papierovania, ale nie je to nič strašné a na všetko máte kopec času. Ja som cestoval na univerzitu v estónskom hlavnom meste, Tallinne. Z ročníka sme išli spolu traja, pričom ja som mal odlišný odbor, takže štúdium (predmety) sme mali takmer odlišné, tiež ubytovanie som mal úplne inde. Išlo o taký kompromis, na internáte som býval s cudzincami a „sám“ som aj študoval. Samozrejme, mal som možnosť stretávať sa aj so „svojimi“ a v prípade nejasností a problémov som sa mal na koho obrátiť- toto oceníte najmä v prvých dňoch. Vycestovať samostatne však odporúčam tiež. Určite sa nie je čoho báť. Kampus TalTechu bol veľmi moderný.

Semester na TalTechu začína pomerne skoro - začínali sme už na začiatku septembra, pričom semester trval 16 týždňov, preto som cestoval už na konci Augusta. Išlo o moju prvú cestu ďalej ako do Čiech a tiež prvý let lietadlom, čiže som bol viac nervózny z cesty ako nasledujúcich 4 mesiacov v zahraničí. V Estónsku nás privítalo, na ich pomery, extrémne teplé počasie (zhruba do 25°C).  Máte možnosť využiť „Buddyho“, teda kamoša, ktorý je vám pridelený ešte pred príchodom a mal byť taká vaša prvá spojka v prípade potreby. Tiež vás môže počkať na letisku a pomôcť sa zorientovať. To som nevyužil, lebo mám predsa Google maps, hovoril som si. Také jednoduché to však nebolo.

Po príchode na internát som bol prvý krát nútený použiť angličtinu a na moje prekvapenie som bol na tom ešte horšie, ako som čakal a mal som problém vôbec otvoriť ústa. Jazyka sa ale až tak nebojte, ono to znie desivo študovať a robiť skúšky v angličtine, ale celkom rýchlo sa dá do toho dostať, keď ste nútení okolnosťami. Ubytovanie bolo podobné ako u nás, na bunke, s vlastnou kuchynkou, sprchou a toaletou, dve dvojmiestne izby. Cena však bola mnohonásobne vyššie, pričom ubytovanie na byte je ešte drahšie, ale máte istotu, že budete na izbe sami. Na internáte idete do veľkej neznámej koho stretnete. Chytil som spolubývajúceho zo Španielska, veľmi sme si sadli a v pohode spolu zvládli celé 4 mesiace non-stop bývania, na vedľajšej izbe bol Čech (mal som sa s kým porozprávať aj „po našom“) a Francúz, ktorý strávil celý pobyt hraním hier a jedením sladkostí. Takže ozaj sa stretnete s kýmkoľvek. Takže nasledovali 4 mesiace zdieľania pár metrov štvorcových s úplne cudzími ľuďmi. Naučilo ma to veľkej dávke tolerancie, za ktorú sa s odstupom času obdivujem :D.

Problém bolo nakupovanie, pretože estónčina je pre nás úplne mimo jazyk, aj písaná aj hovorená forma, takže v obchode som trávil dlhý čas, kým som zistil čo je čo, neskôr to už bola rutina, hľadanie akcií. Čo sa týka cien, + - je to porovnateľné so Slovenskom, ale hlavne zelenina, vajcia a mäso boli podstatne lacnejšie. Na život v nových podmienkach si rýchlo zvyknete, hlavne máte veľmi veľa voľného času a počasie v Estónsku bolo od polovice septembra katastrofa, takmer každý deň dážď, vietor, dni sa veľmi rýchlo skracujú a počas novembra a decembra sme slnko videli raz za 2 týždne, čo hlavne ľudia z južných krajín zvládali horšie. Hlavne postupom času, keď opadol prvotný ošiaľ, rozbehla sa škola a ďalšie povinnosti veľa ľudí to neznášalo ideálne. Moja rada je nájsť si nejaký svoj denný režim, športovať komunikovať s ľuďmi, rozprávať sa a nenechávať si zadania na poslednú chvíľu.

 

 

Čo sa týka samotnej univerzity a štúdia, TalTech je v rebríčkoch o niečo málo vyššie ako STU, takže som očakával cca podobnú úroveň. Za zmienku stojí, že celá univerzita sa nachádza v jednom kampuse, čo bolo úplne úžasné a celá táto atmosféra vás pohltí. Všade sa niečo deje, všade veľa ľudí, preto je škoda, že u nás sú fakulty porozhadzované. Priestory školy boli nové, pekné, všetko na vysokej úrovni (čo sa týka porovnania s MTF,  tiež sa nemusíme hanbiť). My ako Erasmus študenti sme boli zaradení medzi normálne skupiny domácich a zahraničných študentov študujúcich v angličtine (takáto možnosť štúdia by podľa môjho názoru bola prínosom aj u nás), takže veľa krát vyučujúci ani nevedeli, že som Erasmus študent, preto sa nedalo spoliehať na nejaké úľavy, mali sme rovnaké podmienky ako ostatní. Bolo však zaujímavé, že na každom predmete som bol vždy s inými ľuďmi. Raz som mal plné cvičenie Francúzov, inokedy Pakistancov po 30tke. Robil som projekt so skupinou Nemcov alebo prezentáciu s 30 ročným Nigérijcom. Všetka táto práca so zahraničnými študentami je na nezaplatenie a je to skvelá príprava pre budúcnosť. Ak by som mal porovnať úroveň výučby, určite sa nájde množstvo rozdielov, ale celkovo si nemyslím, že by bola úroveň vyššia alebo nižšia. Väčší dôraz bol kladený na prácu počas semestra (na cvičeniach, ale aj semestrálkach, ktoré mi prišli náročnejšie a rozsiahlejšie ako doma), ktorá bola aj viac ocenená, bežne idete ku skúške s 50 a viac percentami. Väčší dôraz bol tiež kladený na prácu v tímoch. Netreba sa báť pýtať, vyučujúci aj študenti sú vždy ochotní, najmä tí zahraniční.

Za zmienku ešte stoja výlety, ktoré sa organizujú študentskou organizáciou ESN, s tým sa stretnete, nech pôjdete na Erasmus kdekoľvek. Toto je podľa mňa tiež jedna z najväčších výhod. Máte možnosť dostať sa na miesta, kam by ste sa sami možno ťažko dostali a ešte za pomerne priaznivú cenu. Ja som bol v Petrohrade, kde sme cestovali veľkou výletnou loďou (kino, bary, wellness, nočné kluby ... proste všetko), kde sme strávili 2 noci - na Petrohrad by som potreboval samostatný článok. Druhým výletom bolo Laponsko, cestovali sme až na polárny kruh do dediny Santa Clausa, a potom strávili ďalšie tri dni na severe Fínska, kde som si skúsil tradičnú fínsku saunu zakončenú plávaním v jazere pri – 12 °C, takže aj kvôli týmto výletom odporúčam Erasmus v Tallinne.

 

Na záver chcem napísať niečo viac ešte k jazyku. Je potrebná úroveň B2, ktorú doložíte pri prihláške (papier vám môžu vystaviť aj na základe absolvovania anglického jazyka na MTF), pred vycestovaním sa robí ešte online test, na zistenie úrovne, je to však len čisto informačné a nič to neznamená. Veľa ľudí hovorí, že by na Erasmus nešli, lebo nevedia jazyk. Je to hlúposť, samozrejme, bude to ťažké, ale nie je to nezvládnuteľné. Je však pravda, že väčšina študentov z iných krajín je na tom s angličtinou lepšie ako sme my na Slovensku. Prvé 2-4 týždne to bol veľký boj vždy keď som mal niekoho osloviť alebo viesť dialóg. Najväčší problém bolo teda práve rozprávanie. Po prvých pár týždňoch sa vám jazyk dostane pod kožu a zrazu si len uvedomíte, že už aj rozmýšľate v angličtine a vedenie konverzácie na akúkoľvek tému (politika, imigrácia a ďalšie diskutované témy naprieč Európou) nie je problém. Tiež si treba uvedomiť, že pre väčšinu ľudí je angličtina tiež cudzí jazyk a tiež si nie sú úplne istí. Základ je rozprávať a až potom rozmýšľať :D.

 

Ak nad Erasmom rozmýšľate, určite choďte do toho, takáto príležitosť je len počas štúdia na VŠ a ak nerozmýšľate ... tak začnite.

Bc. Daniel Kováčik