Prejsť na obsah
Odbor poznatkového manažmentu
Tvorba informačných produktov súvisela s realizáciou projektu Cemtrum poznatkovej organizácie duševného vlastníctva. Výťah z projektu:

Cieľom vybranej aktivity projektu boli dve základné úlohy:

1. tvorba a vybudovanie znalostnej databázy na základe informačných zdrojov,

2. tvorba informačných produktov ako nástrojov pre podporu vedeckých a výskumných aktivít organizácie.

Tento cieľ predstavoval jednu z najhodnotnejších častí celého projektu, pretože pôsobí ako integrujúci prvok všetkých špecifických cieľov a aktivít projektu s cieľom vytvorenia komplexného informačného prostredia informácií a poznatkov z oblasti duševného vlastníctva.

Informačné produkty boli vytvorené pre tieto konkrétne oblasti:

  • materiálové inžinierstvo
  • výrobné technológie, strojárstvo
  • priemyselný manažment, riadenie akvalita
  • informačné systémy aaplikovaná informatika
  • výrobné stroje azariadenia
  • environmentalistika abezpečnostné inžinierstvo.

Tvorba znalostnej databázy a informačných produktov bol výsledkom tvorivej činnosti Centra poznatkovej organizácie duševného vlastníctva, ktorých podstata je v prínose pridanej hodnoty k zhromaždeným, alebo vyhľadaným súborom informácií. V užšom zmysle išlo o čo najvyššiu mieru uplatnenia tvorivých analyticko - syntetických postupov pri vytváraní informačných produktov pre konkrétne potreby konkrétneho používateľa s cieľom podporiť jeho rozhodovanie. Spoločným menovateľom takýchto produktov bolo poskytnutie významu (kontextu) podporujúceho dokonalejšie pochopenie a využitie obsahu informácie. Nároky na tvorivosť informačného pracovníka sa zvýšili a spojili s poskytovaním využiteľného významu. Informačný produkt ako výsledok tvorivej činnosti práce je charakterizovaný týmito znakmi:

  • poznávacia zložka informačného produktu
  • komunikatívna zložka informačného produktu
  • významová zložka informačného produktu
  • hodnotová atechnologická zložka informačného produktu.

V každom prípade išlo o konsolidované ustálené informácie, ktoré mali charakter podporných mechanizmov a nástrojov pre vedu a výskum v organizácii. Mimoriadny význam mala úloha overovania správania sa používateľov, ktoré bolo priamo závislé od podmienok, ktoré mu toto prostredie vytváralo, resp. bolo závislé na:

  • jasne formulovaných požiadavkách avybavení,
  • spôsoboch a možnostiach vyhľadávania aposudzovania relevancie dokumentov ainformácií,
  • navigácii vinformačných zdrojoch,
  • využití elektronického prostredia,
  • informačnej gramotnosti avyspelosti tak používateľov, ako aj pracovníkov akademickej knižnice.

V modeli informačného manažmentu Centra poznatkovej organizácie duševného vlastníctva museli byť teda zadefinovaní používatelia ako nositelia úloh a požiadaviek na výstupy aktivít centra. Nestačilo správnu informáciu len získať v správnom okamihu, ale bolo nevyhnutné túto informáciu úplne pochopiť, dať ju do súvislostí a okamžite ju sprostredkovať pre využitie. S tým súvisela tvorba znalostnej databázy.

Štruktúra vstupných informácií databázy profilov centra obsahuje:

  • meno apriezvisko používateľa,
  • pracovisko používateľa,
  • expert pre oblasť (identifikácia expertnej oblasti používateľa),
  • štruktúra monitorovaných zdrojov (identifikácia zdrojov, ktoré sme chceli pre používateľa monitorovať zhľadiska výstupov)
  • jazykové znalosti používateľa,
  • a požiadavky na výstup (definovanie distribúcie informácií).

V teoretickej rovine sa uplatnil prenos existujúcich typov osobností na typy používateľov informácií. Pre kategorizáciu používateľov informácií do typov sa často využili kritériá, ktoré boli orientované na psychologické, sociálne a vzdelanostné vlastnosti. Typ používateľa bol určitým zovšeobecnením zvláštností  jeho správania sa pri vyhľadávaní a využívaní informácií.

Základom aktivity bolo  teda vytvorenie znalostnej databázy, ktorá v súčasnosti predstavuje súhrn všetkých znakov výskumných pracovníkov a doktorandov fakulty podľa kritérií: oblasť výskumu, kľúčové slová pre vyhľadávanie relevantných informácií, stupeň jazykovej a informačnej gramotnosti cieľovej skupiny. Znalostná databáza dotvára vedomostnú mapu fakulty, pretože je schopná konverzie údajov do podsystému vedy a výskumu s identifikáciou pre akademický informačný systém. Dotvára pohľad na štruktúru fakulty ako výskumnej univerzity, doplňuje vedecko-výskumný profil fakulty o získané informácie o projektoch, laboratóriách a ich vybavení, o členstvách vo výskumných organizáciách a publikačnej činnosti výskumných pracovníkov organizácie. Na základe vytvorenej znalostnej databázy, ktorá mapuje cieľovú skupinu podľa identifikačných znakov pre poskytovanie relevantných informácií z databáz, bolo vyhotovených základných 42 informačných produktov (a navyše ďalšie). V tejto aktivite sa bude ďalej pokračovať (v súlade s cieľom pretrvania projektu aj po dobe ukončenia projektu, čo profiluje pracovisko ako portfólio / zázemie pre prísun najaktuálnejších informácií svojim respondentom), nakoľko cieľom je zabezpečiť adresnými informáciami z databáz všetkých používateľov podieľajúcich sa na výskume organizácie. Hotové informačné produkty efektívne dopĺňajú vedomostný základ profilov výskumných pracovníkov a doktorandov fakulty, poskytujú im fulltexty z databáz získaných z projektu a mapujú oblasť ich výskumu v komplexných informačných blokoch.

Prax je vo vzťahu k výsledkom  teoretického bádania i zhodnocovania výsledkov realizácie aktivít verifikátorom správnosti, zhodnocovateľom výsledkov rozvoja vedy a výskumu (teoretických návrhov riešení). Informačné produkty boli prednostne orientované na podporu vedeckovýskumných aktivít organizácie a predstavujú portfólio pre vznik vedeckých publikácií.

Medzi dosahy, ktoré sú prakticky využiteľné možno zaradiť najmä:

  • súbor informácií aspôsob ich modelovania ako výstup spracovanej analýzy súčasného stavu problematiky;
  • aktualizovaný súbor činností virtuálnej knižnice;
  • preverený komplexný systém väzieb aktivít knižnice aaktivít ostatných útvarov Centra poznatkovej organizácie duševného vlastníctva;
  • návrh poznatkovo orientovaného systému smožnosťou zovšeobecnenia jeho platnosti pre všetky typy výskumných inštitúcií;
  • návrh implementácie systému riadenia práv duševného vlastníctva do manažmentu odboru poznatkového manažmentu;
  • excerpácia aposúdenie predpokladaných nárokov aefektov zrealizácie navrhovaného riešenia.

Z priebehu realizácie projektu i zo skúseností vyplýva dostatok indikátorov, ktoré podporujú správnosť a vieryhodnosť vyššie uvádzaných záverov o efektívnosti  realizovaných aktivít.

Realizáciou aktivity sa podporili inovované služby pre cieľovú skupiny tvorbou výstupov vo forme informačných produktov - ojedinelé mapovanie súčasného stavu vednej problematiky, ktoré sa budú dotvárať o diagnostický proces v zmysle  etáp tvorby informačných produktov: 1. Tvorbou poznatkovej zložky informačného produktu (definovanie problému, kritériá a ciele tvorby, štrukturácia a použitie vhodného typu analýzy); 2. Tvorbou komunikatívnej zložky informačného produktu (prezentácia a určenie konvencií); 3. Tvorbou hodnotovej zložky informačného produktu (hodnotenie, spoľahlivosť, kvalita). Tvorba informačných produktov závisela od špecifikácie prvkov znalostnej databázy stanovených podľa vedecky overenej metodológie: 1. požiadavka používateľa 2. určenie kontextu informačnej potreby 3. určenie informačných preferencií používateľa 4. stanovenie obmedzení používateľa 5. zhodnotenie vhodnosti nájdených informácií. Takto vyšpecifikované podmienky determinovali prvky na vytvorenie znalostnej databázy, t. z. pre koho budú informačné produkty určené : osoba (používateľ), afilácia k pracovisku, určenie expertnej oblasti používateľa, oblasť výskumu jednotlivca, kľúčové slová pre identifikáciu oblasti výskumu, jazykové znalosti, požiadavky na výstup, stupeň informačnej gramotnosti  používateľa. Diagnostický proces kladie dôraz na porozumenie významu informačnej potreby. Určujúcim prvkom je osobnosť používateľ, ale i vnútorná dynamika jeho informačnej potreby.  Napriek tomu, že tento proces závisí od individuálneho prístupu, musí byť objektivizovaný vstupnými údajmi, musí sa sústrediť na porozumenie problému, čím sa určuje jeho kontext. Zmyslom diagnostiky bolo vytvárať modely expertných systémov, ktoré sa stávajú dôležité pre rozhodovanie a stimuláciu. Znamená to, že predznamenáva etapy, v ktorých je potrebné ešte pokračovať (hovoríme o vyššom časovom horizonte ako je doba riešenia projektu):  dopracovať významovú zložku (mapovanie súčasného poznania o pridanú hodnotu z informačných produktov, jej validitu a impakt faktor pre ďalší výskum); tvorba nových poznatkových máp na základe analýzy; predikovanie možného využitia poznatkov z rozšíreného poznatkového potenciálu používateľov pre prínos v nových projektoch, výskumoch, prípadne zmluvných vzťahov s hospodárskou praxou.

Informačný produkt, ktorý je determinovaný komplexom funkcií jeho využitia, možno vymedziť prostredníctvom týchto zložiek: poznávacia zložka (kognitívne procesy, typológia poznatkov,...), komunikatívna zložka (prezentačná zložka pracujúca s komunikačnými štýlmi), hodnotová zložka (stupeň konsolidácie informácií, sledovanie pridanej hodnoty), významová zložka (zahŕňa pojmovú štrukturáciu, vnímanie významov), technologická zložka (forma, kanál, distribúcia,...).

Tvorba informačných produktov v aktivite projektu bola presne definované v priestore, ktorému prináleží z hľadiska jeho cieľa: osadená do špecifického cieľa, ktorého základnou funkciou je komplexná starostlivosť práv duševného vlastníctva. Je treba podotknúť a zdôrazniť, že práve v tomto špecifickom cieli sa spájajú prvky na vytvorenie nástrojov na podporu vedeckých a výskumných aktivít organizácie.  Na jednej strane boli získané prístupy k unikátnym vonkajším informačným zdrojom, na druhej strane boli vytvorené rôzne manuály a pomocné materiály z hľadiska navigácie v informačných zdrojoch, alebo sprehľadnenie postupov pri ochrane duševného vlastníctva. Boli vytvorené podmienky pre tvorbu kognitívnych procesov, nastavené mechanizmy  pre zúročenie významov zo získaných informačných elektronických zdrojov s cieľom porovnávania  úrovne predtým dosiahnutého poznania.

Priebeh procesov v tvorbe informačných produktov je možné mapovať týmito krokmi, ktoré už boli vykonané:

1. vytypovanie a zabezpečenie informačných zdrojov, typológia poznania pre oblasti výskumu organizácie, mapovanie prostredia výskumu

2. vytvorenie znalostnej databázy ako prostriedku pre komunikačnú zložku informačného produktu

3. sledovanie, selekcia a filtrovanie, usporiadanie a organizácia konsolidovaných informácií (overené, stabilné, aktuálne) vo významovom vzťahu k oblasti výskumu používateľa

4. zvolená technologická zložka (t. z. využitie kanálov pre distribúciu vo zvolenej forme).

To, čo predikoval projekt, že prekoná dobu riešenia projektu, vyplýva najmä z ďalších etáp komplexného využitia informačných produktov. Znamená to, že predznamenáva etapy, v ktorých je potrebné ešte pokračovať (hovoríme o vyššom časovom horizonte ako je doba riešenia projektu):

1. dopracovať významovú zložku (mapovanie súčasného poznania o pridanú hodnotu z informačných produktov, jej validitu a impakt faktor pre ďalší výskum)

2. tvorba nových poznatkových máp na základe analýzy

3. predikovanie možného využitia poznatkov z rozšíreného poznatkového potenciálu používateľov pre prínos v nových projektoch, výskumoch, prípadne zmluvných vzťahov s hospodárskou praxou.

Význam informačných produktov spočíva v prínose pridanej hodnoty k zhromaždeným, alebo vyhľadaným súborom informácií. Ide o vytváranie tvorivých analyticko-syntetických postupov pre konkrétneho používateľa s cieľom podporiť jeho rozhodovanie.  Pri tvorbe informačných produktoch hovoríme stále o platforme poznania, oblasti duševného vlastníctva. Spoločným menovateľom je poskytnutie významu (kontextu) podporujúceho dokonalejšie pochopenie a využitie obsahu konsolidovaných informácií.  Identita informačných produktov, ich vznik a využívanie sú vytvárané ako nevyhnutný proces organizácie chaosu informácií v množstve zdrojov v sieťach, ako prostriedok pre budovanie poznatkovej a pojmovej infraštruktúry, ktorý prispieva k novej kultúre selekcie a filtrácie, ale i kvalitatívnej kontroly informácií na globálnej úrovni manažmentu poznania. Najdôležitejšou vlastnosťou informačného produktu je zhodnotenie  informácií a prechod k transformácii poznania (to ho odlišuje od nižších, formálnejších foriem indexovania, rešeršovania a referencií).

Aj keď procesy tvorby informačných produktov sú pomerne komplexné a zložité, výsledné produkty smerujú k jednoduchosti použitia - vytvárajú vzťahy medzi poznaným a novo zisteným, orientujú v problematike najnovších výsledkov poznania problému, sledujú ďalšie semiotické a kognitívne aspekty. Sú neoceniteľné pre budúce výskumy a projekty, dokážu zorientovať používateľa v oblasti výskumu a generovať portfólio poznania v oblasti sledovaného problému. Informačné produkty tým, že dokážu upriamiť na významy informácií a organizáciu poznania, obohacujú používateľov ktorým sú určené o poznatkový rozmer (stávajú sa prostriedkom novozisteného poznania, prípadne reštrukturalizácie doterajšieho poznania) a  môžu preto predstavovať  významné portfólio pre ďalší výskum.  Odhadnúť mieru vplyvu je však veľmi zložité a súvisí s problematikou merania vedy. Meranie efektívnosti nie je jednoduchá záležitosť. Finančné náklady na vývoj a prevádzku je možné dosť presne odhadnúť, ale výsledné efekty sú ťažko merateľné. Zatiaľ čo napríklad marketingový informačný systém je merateľný zvýšeným finančným príjmom z predaja, v oblasti vedy a výskumu sa efekty prejavia len nepriamo a nie bezprostredne. Vo vysokoškolsky vzdelávajúcich inštitúciách nie je a ani nemôže byť hlavným kritériom pomer nákladov a prínosov, napriek tomu by sa otázka efektívnosti nemala opomínať . Je nesporne dokázateľné, že dobre organizovaný informačný a komunikačný systém pre podporu vedy zásadným spôsobom ovplyvňuje systém manažérstva univerzity.

Efekty, resp. prínosy z informačných produktov môžu byť charakterizované :

  • priame (vyčísliteľné) - (úspora pracnosti niektorých operácií atým možná úspora pracovných síl (t. z. úspora finančných nákladov účelným využitím kapacity ľudí), úspora materiálových arežijných nákladov,
  • nepriame (nekvantifikovateľné) - (vyššia kvalita informácií výskum a vývoj voblasti rozhodovania, vyššia kvalita akomplexnosť služieb voblasti riadenia práv duševného vlastníctva).

Nepriame prínosy, ktoré sú vlastne nekvantifikovateľné, sa prejavujú na strane používateľa. Ide o získanie konsolidovaných informácií pre riešenie problémov výskumu, výberu a použití kvalitných metód pre efektívne rozhodovanie sa. V informačných systémoch ide skutočne o ťažko merateľné efekty, o nepriame prínosy, pretože napr. výsledky vedy a výskumu sú ovplyvňované viacerými faktormi a nedá sa vymedziť aký konkrétny podiel mali informácie z informačných produktov. Očakávať prínosy, ktoré majú ekonomickú hodnotu možno len pomerne zložitým systémom kvantifikovať, resp. odhadovať ( a to platí pre celú oblasť vedy). Dá sa očakávať kvantifikácia zvýšenia grantovej úspešnosti, zo zvýšeného záujmu uzatvárať zmluvy o spolupráci s hospodárskou praxou a pod.

V zmysle uvedenej charakteristiky postupu tvorby a významu informačných produktov možno ako ukazovateľ výsledku uviesť nielen samotné informačné produkty, čo bolo rozhodujúce pre aktivitu projektu vyjadrené kvantifikačným ukazovateľom, ale i počet projektov aplikovaného výskumu vo verejnom a mimovládnom sektore, t. z. zmluvné projekty, ktoré boli  uzatvorené s hospodárskou praxou priamo členmi cieľovej skupiny projektu (resp. vystupujú v nich ako spoluriešitelia projektov).