Ľudovít Schlesinger
matematik
* 1. 11. 1864 v Trnave
† 16. 12. 1933 v Giessene
Vzdelanie:
Svoje vysokoškolské vzdelanie získal v Nemecku, na univerzitách v Heidelbergu ( 1882- 1884) a v Berlíne ( 1884- 1887), kde získal aj doktorát. Na berlínskej univerzite začal aj svoju vedeckú a pedagogickú dráhu, v r. 1889 získal titul docenta, o päť rokov neskôr profesora. V r. 1897 krátko pôsobil na univerzite v Bonne, ale ešte v tom istom roku prešiel na univerzitu v Kluži, kde potom pôsobil do r. 1910. Napokon v r. 1911- 1930 bol profesorom matematiky na univerzite Giessene, kde prežil aj svoje dôchodcovské roky.
Dielo:
Pred nástupom Jura Hronca patril k najvýraznejším vedeckým osobnostiam-matematikom pôvodom zo Slovenska. Na univerzite v Kluži bol Hroncovým učiteľom, neskôr v Giessene jeho „Doktorvater"-om, ktorý mal na vedeckú orientáciu nestora slovenských matematikov určujúci vplyv. Sám bol autorom 6 matematických príručiek a monografií, viacerých skrípt, vyše 80 vedeckých štúdií v renomovaných periodikách a asi troch desiatok matematicko-historických prác. Venoval sa najmä teórii diferenciálnych rovníc, kde okrem pôvodných čiastkových štúdií je osobitne významná jeho rozsiahla a uznávaná príručka Handbuch der Teorie der linearen Differentialgleichungen (Leipzig 1895, 1897- 1898). V tejto oblasti nadväzoval na dielo E. Bekeho, C. F. Gaussa, E. Picarda, H. Poincaré, B. Riemanna a predovšetkým na práce svojho profesora, neskôr svokra, nemeckého matematika L. Fuchsa. V tomto smere bol pokračovateľom Fuchsovho a Schlesingerovho diela aj J. Hronec. O vývoji teórie lineárnych rovníc napísal Ľ. Schlesinger aj knižnú prácu ( 1909) a aktívne sa zapojil do systematického spracovania diela Jánosa a Farkasa Bolyaiovcov, neskôr aj Carla Friedricha Gaussa a Leonharda Eulera vrátane vydávania ich súborného diela. Viaceré jeho matematicko-historické výskumy sa stali východiskom odborných matematických štúdií. Venoval sa aj niektorým problémom teórie funkcií komplexnej premennej. Bol editorom a redaktorom časopisu Journal für die reine und angewandte Mathematik, jedného z najznámejších nemeckých matematických časopisov.
Zdroj: http://sk.wikipedia