Keď si človek spojí suchý humor, divný a nepraktický slovník, večery strávené s videami o tom, ako sa navrhujú teslove cievky zo sovietskych armádnych tranzistorov a k tomu štvorhodinový spánok, dostane vo výsledku predstavu o nás dvoch. Zhodou náhod sme sa našli na rovnakom študijnom programe a v jedno skoré ráno sme dostali chuť zostrojiť satelit. Teda vlastne všetko to začalo ako vtip, ktorému sme dali deadline.
S kolegom Matejom Šestákom študujeme na Materiálovotechnologickej fakulte so sídlom STU v Trnave, obaja sme začali štúdiom Výrobných zariadení a systémov, Matej prestúpil na Materiálové inžinierstvo. Predtým sme navštevovali technicky zamerané stredné školy a prirodzene sme už dávnejšie vedeli, v akom smere chceme pokračovať.
Našim ideovým cieľom je zostrojiť cubesat – relatívne malý satelit, ktorý môže ktokoľvek vypustiť na orbitu Zeme a skúmať, čo len chce. Chceme zistiť, aké prekážky musia prekonávať v NASA a pokiaľ až vieme zájsť ako študenti na vysokej škole. Prvým krokom bolo vyvinúť sondu, ktorá vyletí do vzduchu, odkiaľ sa postupne dostaneme vyššie a vyššie, na stratosféru a nakoniec až do vesmíru.
Naša prvá sonda už absolvovala úspešný let do cca 146 metrovej výšky s cieľom odskúšať si meranie základných fyzikálnych veličín ako je tlak a teplota, pomocou výpočtu stanoviť správnu výšku a dáta poslať späť na zem. Elektroniku a konštrukciu sme si navrhli sami, čo nám tiež dalo veľa skúseností a úsmevných zážitkov pri „cable managemente“. Ale hlavne sme sa chceli pozrieť na všetko, čo by nám mohlo pri ďalšom kroku, stratosférickom lete, robiť problém. Nikto nečakal, že nám „v oblakoch“ rozmontuje vietor anténu a prenos dát sa ukončí.
Momentálne pracujeme na návrhu elektroniky a konštrukcie sondy, ktorá bude vo viacerých výškach až po stratosféru zbierať mikročastice v atmosfére. Tie vyhodnotíme v laboratóriu a zistíme, čo sa v akých hladinách nachádza a v akej koncentrácii. Naše kroky konzultujeme s Mgr. Andrejom Dobrotkom, PhD. z Ústavu výskumu progresívnych technológií. Paralelne so spomínaným projektom pracujeme aj na iónovom motore a nášmu oku neunikli ani novodobé vzducholode, ale o tom niekedy inokedy.
Autor textu: Nikolas Blahušiak