Slovenská technická univerzita v Bratislave – Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave je riešiteľom významného projektu Vedeckovýskumné centrum excelentnosti SlovakION pre materiálový a interdisciplinárny výskum. Riešenie projektu bolo zahájené v decembri 2019. Rozprávali sme sa s kľúčovými riešiteľmi projektu doc. Ing. Maximiliánom Strémym, PhD. a riaditeľom Ústavu výskumu progresívnych technológií MTF STU v Trnave doc. Ing. Robertom Riedlmajerom, PhD., kde sa projekt realizuje:
Otázka 1: Cieľom projektu je vytvorenie udržateľného excelentného výskumno-vývojového, inovačného a inštitucionálno-riadiaceho prostredia. Aké konkrétne výstupy ste dosiahli v tomto smere počas prvého roka riešenia projektu?
M. Strémy: Dosiahnuté výsledky v priebehu riešenia projektu sledujú a napĺňajú strategický cieľ, ktorý je dosiahnuť štatút medzinárodne vedecky konkurencie schopného centra najmä v oblasti materiálového výskumu využívajúceho technológie iónových zväzkov a plazmy, ale aj v interdisciplinárnych oblastiach výskumno-vývojových aktivít.
R.Riedlmajer: Konkrétne výstupy pri vytváraní definovaného prostredia vnímame vo viacerých rovinách. Jednak je to nastavenie hodnotenia vedecko-výskumnej činnosti na fakulte, ktoré nám pomohlo optimalizovať personálne zloženie na ústave so zameraním na zvýšenie výkonnosti. Taktiež sa snažíme zavádzať viaczdrojové financovanie pracovníkov. Ďalej je to vytvorenie inovačného prostredia a spolupráce s praxou, kde sa nám podarilo uzavrieť desaťročnú zmluvu o využití strojového času iónového zväzku urýchľovača a výskumných aktivít so zahraničnou firmou. Veríme, že táto spolupráca prinesie ovocie nielen v oblasti inovácie, ale umožní zabezpečiť aj udržateľnosť týchto finančne náročných technológií. Počas letných prázdnin sa na UVPT vybudovala technológia vysokoenergetickej implantácie s investičnou hodnotou cca 2 mil. €, ktorú poskytla práve firma HZDRI. Taktiež sa uskutočnilo pracovné stretnutie so zástupcami inovačného združenia INOVATO vedenými prof. Ing. Jánom Košturiakom, PhD. Ide o inovačnú sieť, ktorú tvoria úspešní podnikatelia, špičkoví odborníci, talentovaní mladí ľudia a skúsení experti z rôznych oblastí priemyslu, ktorí vzájomne sharujú svoje know-how a zdroje v oblasti inovácií.Tretia rovina je snaha o konkurencieschopnosť v európskom výskumnom priestore. Tu vytvárame a ponúkame spoluprácu s viacerými podobne zameranými pracoviskami. Za všetky môžem spomenúť podanie spoločného projektu H2020 Horizon Europe s tromi excelentnými inštitúciami z „pokročilejšej Európy“. V našom prípade bude vedúcim skúseným partnerom Hemholtz Institute (DE - materiálový výskum), ktorých dopĺňa partner z aplikovaného výskumu (Fraunhofer Institute) a partner z technickej univerzity (TUW).
Otázka 2: Vnímate nejaké bariéry v dosiahnutí tohto cieľa?
M.Strémy: Môžeme hovoriť o pandémii, ktorá na čas pozastavila život na školách. Po nejakom čase ale už vedecké úlohy a práce mohli pokračovať, aj keď opatrenia skomplikovali dodávky a serisné úkony od zahraničných dodávateľov a partnerských inštitúcií. Pravda, najzložitejším problémom pre učiteľov a vedcov je stále verejné obstarávanie. Pri výskumných projektoch, kde je potrebná výskumná infraštruktúra a zariadenia častokrát s 1-2-3 dodávateľmi vo svete, by mala byť realizácia obstarávaní oveľa jednoduchšia ako na západných univerzitách. Celkovo EŠIF projekty u nás znamenajú veľa administrácie a byrokracie (z oboch strán zrejme) a prospelo by veci zjednodušiť tieto procesy na úroveň Horizon medzinárodných projektov.
R.Riedlmajer: Bariéry vnímame najmä v dlho sa vlečúcich procesoch verejného obstarávania. Tie nám pomáha urýchliť napr. konzultácia s OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj). Vybrali si nás do pilotného projektu "Agile procurement", ktorého skúsenosti budeme vedieť odovzdať aj iným inštitúciám. Veľkou bariérou v rozvoji inštitúcie je chýbajúca stratégia rozvoja univerzitných vedeckých parkov na celoslovenskej úrovni, takže udržateľnosť silne závisí od úspešnosti získavania bonitných grantov na zabezpečenie činnosti a rozvoja. No a popri tom tu úraduje pandémia, ktorá spomaľuje viaceré nastavené procesy.
Otázka 3: Čo bude kľúčové pre ďalšie obdobie riešenia projektu?
Strémy: Dokončiť rozbehnuté verejné obstarávanie, niektoré v spolupráci s OECD, aby neboli žiadne pochybnosti o procese obstarávania, za čo sme veľmi vďační, a potom už počkať na dodanie a inštaláciu infraštruktúry, zariadení etc a pustiť sa do výskumných úloh. Zároveň sme mali na prvé dva roky naplánovaných veľa medzinárodných aktivít a konferenciíí, ktoré sme žiaľ nemohli naplniť a z hľadiska projektu nebolo možné tieto výdavky presunúť na v danom čase realizovateľné aktivity, tak budeme musieť dobiehať, čo sa dá.
R.Riedlmajer: Chceme pokračovať v riešení v jednotlivých tém projektu, ktorého principiálnou oblasťou je materiálový a interdisciplinárny výskum a inovácie, takže kombinujeme rôzne témy: či už je to materiálová veda (modelovanie kryštalických látok na atómovej úrovni, technológie iónových zväzkov, syntéza funkčných povrchov, kryštalizácia kovov a zliatin), ďalej kvantová chémia, chémia a astrofyzika, automatizácia a robotizácia výrobných procesov, tiež aplikovaná informatika, riadiace systémy a analýza veľkých dát.
Kľúčovou úlohou v ďalšom období v oblasti administrácie bude tiež dokončiť procesy verejného obstarávania veľkých zariadení v dohľadnej dobe.
Otázka 4: Myslíte si, že priestor pre popularizácia vedeckého potenciálu projektu je dostatočne využitý?
M. Strémy: Cieľom popularizácie vedeckého potenciálu projektu je dodržiavanie stanovených štandardov a jednotných postupov v oblasti informovania a komunikácie o EÚ a operačných programoch. Využili sa rôzne formy prezentácie projektu na podujatiach ako napr. Noc výskumníkov, zapojenie sa do Týždňa vedy a techniky, alebo prezentácia na rôznych vedeckých portáloch doma (Veda na dosah, To dá rozum) i v zahraničí.
R.Riedlmajer: Cieľom obsahovej publicity projektu je najmä formulovanie ponuky takých úžitkových vlastností, ktoré sú dostatočne atraktívne pre cieľový trh natoľko, aby dochádzalo k dobrovoľnej výmene poznatkov a skúseností, možnostiam nadviazania spolupráce z aktivít projektu. Publicita projektu je orientovaná na sprostredkovanie informácií o riešení projektu, informuje hlavne zahraničných partnerov o dianí v riešení projektu. Vznikla dvojjazyčná brožúra o projekte, možno by som dal do pozornosti web stránku projektu, kde je aktualizovaná publicita projektu: teaming.mtf.stuba.sk. Pandemická situácia samozrejme zmarila úsilie o prezentáciu projektu na rôznych výstavách a veľtrhoch, čo je jedna z najstarších mediálnych platforiem, ktoré sú významné pri vytváraní osobných kontaktov s partnermi, príležitosť na nadviazanie spolupráce, ale i priestor na zviditeľnenie aktivít. Žiaľ, aktuálna situácia je smerovaná preto najmä na virtuálny priestor, ktorý využívame dostatočne. Myslím, že ten priestor je pomerne široký, asi iní by mali posúdiť, či ho využívame dostatočne. Boli sme zapojení do Európskej noci výskumníkov dvomi príspevkami: v sekcii: NAVŠTÍV SVOJU ŠKOLU - SPOZNAJ SVOJHO VEDCA Ing. Pavol Noga, PhD. prednášal pre žiakov Strednej priemyselnej školy stavebnej v Žiline „Bombardovanie materiálov urýchlenými iónmi“, kde im bližšie vysvetlil ako sa napríklad pracuje s 6 MV TANDETRON - lineárnym tandemovým urýchľovačom iónov. V sekcii: Online štúdio sa predstavili Mgr. Lucia Bónová, PhD. a Mgr. Michal Skarba, PhD. z Ústavu výskumu progresívnych technológií, ktorí predstavili tému „Vyskúšaj pokusy: dnes detsky, zajtra vedecky.“ Tiež zverejňujeme najnovšie vedecko-výskumné výsledky na facebooku, kde máme vlastný profil ATRI MTF STU. Ďalej pravidelne nahrávame populárne zamerané podcasty v Trnavskom rádiu a pod.
Ďakujem za rozhovor, PhDr. Kvetoslava Rešetová, PhD. (manažér pre publicitu, informovanosť a propagáciu projektu), október 2021
Tento rozhovor vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a inovácie pre projekt: Vedeckovýskumné centrum excelentnosti SlovakION pre materiálový a interdisciplinárny výskum, kód projektu v ITMS2014+: 313011W085 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.